Ivan

Ahoj ako sa máš mami? nemáš dnes náladu na kafe ? Ozvala sa do telefónu Svetluška keď si dolakovala nechtíky a ladným, vláčnym pohybom prstov navolila rýchlu voľbu číslo 1 na svojom mobile a ozvala sa jej mama.

Mám čas, jasne zlatinko znela odpoveď v telefone. O koľkej a kde sa stretneme, alebo prídem po teba ?  

Ale mami: veď mám nohy ! tak  sa stretneme na rohu pri Medickom parku za pol hodinku a potom uvidíme o.k ? 

Zrazu svetluške prebehlo mysľou,že vlastne chodí s mamou na kafe rada a vlastne je to jej kamoška, možno práve nie tá s ktorou rozoberá vzťahy a veci s týn súvisiace ale predsa len je to človek najbližší aj ked niekedy vie poriadne nazlostiť ale to už sú rodičia. Tato je tak akurát na drobné opravy v byte a trochu toho mudrovania okolo asi ako všetci chlapi.  

Tak ako sa má moja malá princezna, opýtlala sa mama Svetlušky v minúte ked otvorila dvere v snahe rýchlo nastúpiť aby  stihli pohnúť z križovatky na zelenú .   

Ježiš mami ved už nemám osem rokov odvetila s mierne nasrdeným výrazom tváre Svetluška. Poďme niekam von mimo tieto šedé barabizne,niekde kde je zeleň, slnko a pohoda začala smerovať výlet Svetluška a tak to mama vzala smerom do parku k jazeru kde sa dalo dobre odýchnuť.  

Svetluškin otec si dával jednu vychladenú desiatku v tieni stromu na pivnej záhrade keď za plotom zbadal Petra ako si to šinie okolo a tak bezváhania s oduševnonosťou záchranara trpiacich zakričal na Petra, Haló haló. veď taký vysmednutý daleko nedôješ ! a už mával smerom k vchodu.

Snáď si si nemyslel,že ťa nespoznám ked budeš mať taký výzor smednej ťavy čo, doberal si Petra Svetluškin tato.

No úprimne som prekvapený,že si na mňa spomínate ozval sa prekvapený Peter keď si konečne sadol k stolu a s pohárom v ruke. To,že vám to medzi vami nevyšlo neznamená,že si nemôžme dať spolu pivo ako chlapi no nie ?! poznamenal tato. 

Takže už si späť z ciest ? opýtal sa Svertluškin otec. 

Ako sa to vezme,poznamenal Peter, viete nejako to vonku nie je úplne ono, predsa len doma je doma a niečo ma stále ťahalo domov tak som tu a uvidím ako to bude ďalej. Možno príde opäť nejaký vietor čo mi zaduje do plachiet a ja zdvihnem kotvy a možno,že ich zapustím už na dobro doma .... 

Ale,veď sme si už tykali tak načo tie oficiality a ešte k tomu pri pive, hádm ešte vieš ako sa volám ? Chápem,že nie všetko je vonku ružové a predsa doma je doma a možno sa tie kotvy podarí zapustiť a budeš chodiť ako ja na desinu do miestnej pod gaštanom ako obyčajný chlap v domacnosti s úsmevom poznamenal Svetluškin otec.  

Jasné,že pamätám len som si nebol istý či to bude vhodné ale tak teda na zdravie a nech nám padne na úžitok Miro.  

Slnko príjemne svietilo do tvárí púpav a jar sa pomaly rozvíjala a vyťahovala ľudí do ulíc a parkov kde koberec čerstvej trávy lahodil bosým nohám a príjemne ich šteklil steblami tak nádherne mäkkými akoby to ani nebola tráva ale skôr nebeský koberec z neičoho nadpozemsky hebkého. 

Svetluška s mamkou,práve dopíjali kávu, rozprávali sa o dnešnom dni ako aj čo sa udialo predošlé dni a ona si pomaličky vychutnávala bosou nohou trávu vedľa stola kde sedeli a už sa nemohla dočkať až konečne dopijú a potom sa vydá na cestu parkom s teniskami v rukách s blaženým výrazom v tvári. 

Ako sa darí v práci ? opýtala sa mama keď si všimla zamyslený výraz v Svetluškinej tvári. Čo ? aha zareagovala Svetluška, prepáč som sa zabudla, môžme už ísť prosím ? Chcem si vychutnať prechádzku kým svieti a tráva je tak nádherne svieža.

Jasne,že už ideme len zaplatíme odpovedala mama. V práci to ide, vieš stále tie stresy s klientmi ale mám to tam rada a kolekív je výborný takže som spokojná aj ked niekedy to môže byť lepšie. No ale večer ked prídem domov som unavená a vtedy mi chýba niekto kto by ma tam čakal tak ako teba Mirko a cítila by som,že ma niekto má rád a mohli by sme spolu hoci aj mlčať s povzdychom odvetila Svetluška.  

Tomu úplne rozmumiem ale myslíš si,že je to stále len príjemné a všetko ružové s Mirkom ? opýtala sa mama.  

Asi nie ale aspoň tam niekto je, kto ťa má rád a komu sa môžeš zdôveriť, porozprávať sa, mlčať alebo hoci aj pohádať ale nie si tam sama. A aj tak si myslím,že Mirko ťa stále ľúbi aj ked už asi inak ako kedysi ale verím,že áno, alebo sa mýlim a idete sa rozvádzať dodala s šibalským úsmevom Svetluška.

 No niekedy by som teda naozaj mala chuť sa rozviesť odvetila s smiechom mama. Ved ho poznáš, predsa občas aj teba rozčúli a to s ním nie si tak dlho ako ja, ale je pravda,že je príjemné ak ťa niekto čaká doma. A čo Peter ? neozval sa ? som počula,že sa vrátil domov teda aspoň vrabce tak čvirikali na streche. Možno ked ste si predtým rozumeli tak by sa to mohlo vrátiť tam kde to bolo predtým,alebo je to nemožné ? dokončila svoj malý monológ mama a čakala v dlhom tichu na Svetluškinu reakciu.