Ivan

Malér práve kráčal z reštaurácie,ktorá mu zabezpečovala prísun potreby v pracovnom týždni, nakoľko si celkom obľúbil jednouchý spôsob stravovania počas krátkych prestávok v šialenom tempe pracovného zhonu. Dnes ten šalát nebol,práve najčerstvejší, pomyslel si ked zamyslený vrazil do Petra idúceho oproti. Pardón som nechcel, sakra to si ty ! teda teba som tu nečakal kámo. Ako sa máš ? Teba stretnúť to je ako výhra v športke normáne pôjdem podať tiket.

No ešte,že nešoféruješ lebo by som už asi ležal na ceste a pozeral sa na seba z výšky ako to opipsujú všetci,čo prežili nehody alebo klinickú smrť, pomyslel si Peter v duchu.

 Nazdar, tak to aby som si vypýtal percentá z výhry čo ? Šiel som okolo niečo vybaviť a nejako si nespomínam,že tu pracuješ ? Zmenil si miesto ? opýtal sa Peter.Kdeže človeče ja sem chodím len na obedy, to vieš také to rýchle a teplé do brucha aby si vydržal makať. Čo robíš večer ? Skočime na jedno a pokecáme alebo utekáš domov za tvojou polovičkou ? Peter si pomyslel,že to snáď ani nie je možné aby Malér nevedel o tom,že už Svetluška nie je jeho polovičkou a tak sa radšej vyhovoril,pretože naozaj nemal náladu opäť niekomu vysvetlovať,prečo a ako sa stalo to,že žena,ktorá bola jeho "polovičkou" už viac nebude súčasťou jeho života.

Práve ked si Lenka obzerala vo výklade obchodu susediaceho s kaviarňou svoje čerstvo nafarbené vlasy cestou od kaderníka čo stojí nekresťanské peniaze tak si uvedomila,že odviedol dobrú prácu,ktorá stojí za tie prachy, pretože zopár mužských očí sa zastavilo pohľadom práve na nej. Svetluška sa blížila k Lenke pomaly a váhavo akoby ani nevedela či stojí o spoločnosť tejto večne koketujúcej a mužou naháňajúcej "divokej potvory" ako ju občas žartom nazvali kámošky podľa jednej párty kde flirtovala a dráždila celé mužské osadenstvo.

Ahoj potvora, povedala ked sa konečne priblížila k Lenke. Lenka sa ani nenamáhala obzrieť, aha už si tu,teda to ti trvalo a vidím,že tá potvora mi asi ostane čo ? s úsmevom odveteila Lenka,sadneme si na terasu ? Jasne predsa musíš mať výhľad na objekty nie ? zakontrovala Svetluška. Tak ako sa máš od kedy si sama a nik ťa neotravuje ustavičnou prítomnosťou v tvojom okolí a nečaká na večeru ako domáce zvieratko. Svetluška mala vždy rada úprimnosť a otvorenosť s akou sa Lenka ostávala k jadru veci bez zbytočných rečí o počasí a podobných kecov na trápny úvod konverzácie. A tak povedala Lenke,že je v poriadku aj ked občas to nie je práve najpríjemnejšie tráviť večer sama v prázdnom byte a vtedy si pripadá ako ďalšia obeť nejakého lovca "skalpov" čo ju využil a zahodil ako pokrčenú papiereovú vreckovku po použití

.A tak vlastne ani nevedela, či je to bolesť zo straty alebo radosť z novonadobudnutej slobody.