Ivan

Jedneho rana sa opat prebudila, opat nadychla sa cerstveho vzduchu a ocami presla po modrej oblohe kde len oblaky sa z vetrom hrali a pomaly sa nahanali. Hmm taka divna nahanacka pomyslela si ked pretrela si obe oci. Akosi dlho spala som, povedala si tak jemne ticho po pod nos akoby nikoho nechcela vyrusit ale len tak sa tisko prebudit. Natiahla si ruky nohy, sta macka diva, ktora sa prave do nej, tej nadhernej zeny prevtelila, zamrncala, zapriadla a pomaly sa smerom k dveram pretiahla, ladne krivky sta by lan ponad hustinu sa prehupla tak veru ona cez ram dveri prehupla sa. Je to sen a ci den ? povedala si ked ticho z ulice zapocula, nezvyk aky sa dlho neudial jej zmysly pookrial,pretoze ticho rada mala take to ticho krasne v strede mesta nezvykle akoby z knihy o sipkovej ruzenke vysite. Veru ticho,ze to bolo  mile no len neskor na um prislo, to ticho je nebo samo,to nebo co si ju zavolalo, zavolalo predcasne na filmove predstavenie zvane zivot. V hlavnej ulohe ty a nik iny okrem ludi co ti do zivota vstupili, vstupili do zivota tvojho kde zanechali stopu malu, niektory ranu velku a tak navzdy miesto v nasli v tvojom filme. Boh bol mily a ovladac ti zapozical k tomu filmu aby si mohla pozriet si ho este raz a pomaly, bo zit sa pomalicky ma, pretoze v rychlosti sa chyby tratia a nase rozhodnutia sa rychlo skratia na minutu mozno dve ked potrebujeme cely den mozno tyzden hned. Co si videla ti mozno slzu do oka vtlaci,mozno smiech na tvari sa ti strati no vedz,ze boh ti to poslal ako lekciu v skole zivota,ktoru kazdy z nas dostane ked sa tam na druhu stranu dostane. Druha strana tam je krasne tam nebolia nas ziadne bolacky ci uz take or onake na tele ci na dusi a slza na licku sa vysusi, vysusi ju slnko,vietor co nas z cesty zivota zmietol. Si tam a vidis zas a opet film Zivot v povodnom zneni s titulkami no titulky boh tam vlozil aby nas na cestu za svetlom pripravil a na dalsej ceste poucil. Sla si vpred a vzad na prehravaci co na tvoj zivot stacil akoby na vsetky momenty snad ani namal stacit, no vedz,ze boh to mal dobre zratane a veru dal nam zabrat, no komu nie ?

Sme len mravci mali co sa na jeho dvore hrali ale pravidla tej hry im zname neboli no napriek tomu sa snazili a cesty k bohu z toho mraveniska nasli. Nasla si ju veru hned,len trosku skoro podla mna, tu odpoved na otazku vecnu ci zivot je len prelud v mihu okamihu co ako knihu pise sam boh ci kto co osudy nase riadi a aj lasku nam zariadi s bolestou spolu v ustrety vklada a potom s pobavenim na nas hladi ako riesime tie jeho tazke tahy. Ako majstri sachu tu hru opat a zas hrame no najprv na supera pockat mame a tak verim,ze ma pockas ? pri tej salke caju ci pohari vina co k sachovnici zivota sa pripomina. Skusime tu hru zas a znova…? Ano ja by som rad,znova aj ked pamat bude prazdna a ziadne stopy filmu v nej neostanu no srdce snad ani tie prazdne miesta neoklamu. Tak sa drzme nasho scenara a pocuvajme rezisera na stolicke kde pismom napisane je BOH REZISER a svoje srdcia tiez, pretoze tie su hned za nim ako pomocni reziseri pripraveny podat ruku, usmernit spravnym smerom aby nase cesty sa opat stretli.

Dobre rano laska, ako si sa vyspala a co tvoj sen ? otazka znela hned po pretreti krasnych oci v novy den.