Ivan

Dnes ma dumy opat prepadli a reku podelim sa o ne s pomyslenym harkom papiera na virtuale.

Akurat som posielal taky ten kanadsky zartik, ktory ma dnes rano dostal a kedze som clovek dobrotivy rad sa podelim, takze som to poslal dalsim priatelom. Avsak odpoved, ktora prisla ma dostala do stavu zadumaneho,nakolko vobec nesuvisela s zartom a uz vobec nebola zartovna. Odpoved v zneni "my friend passed away yesterday" ma opat zahnala do kuta kde sa premysla a huta nad zivotom a denim okolo nas. Nie nebol to moj blizky priatel kto odisiel ale bol to velmi blizky priatel mojho priatela a mal len 31 rokov a to za posledny mesiac uz bola druha sprava od blizkeho priatela nakolko predytm to bola sprava od priatelky z Prahy a vtedy to bol jej instruktor a kamarat, ktory mal 41 or tak nejako. Obaja podlahli rakovine a veru za posledny rok a pol mozno dva som takychto sprav mal vela a aj ked to zacalo velmo osobne a tazko stale som veril,ze to zdola no naopak sa stalo pravdou. A aj tuna vo virtuale su ludia, znamy co bojuju a ja im prajem len uspech a vyhru nad chorobou.

Zavolal som teda aby som vyjadril uprimnu sustrast a veru pozname sa chvilku a vedel som,ze sa ten odchod cakalo ale aj tak bol priatel dost mimo a jedine na com sme sa zhodli bolo to,ze aspon sa mohla rodina a priatelia rozlucit kym zaspal a neskor odisiel za podpory liekov na nemocnicnom lozku. Vraj sa s kazdym rozlucil a zavrel oci a pomaly odisiel smerom "tam" hore za anjelmi, mamou a inymi. Kolko ludi nas denne odchadza a luci sa s istotou navratu pripadne ani nezamysli nad pominutelnostou a berie navrat a kazdy den za samozrejmost.

Stale niekam utekame, ponahlame sa ale kolki z nas sa zastavia kazde rano aby pri odchode z domu do prace ci skoly aby aby si uprimne popriali pekny den a tesili sa z toho,ze tie slova mozu stale vyslovit a maju niekoho kto to oceni. Kolko ludi vravi co si mysli, kolko ludi mysli na inych viac ako na seba. kolko z nas sa tesi z dni a minut na tomto svete.

Je to tak,ze kym sa nas nieco nedotyka osobne nie sme schopny sa zastavit a zamysliet kolko ludi nemalo tu sancu prezit zivot tak ako chceli ako si ho naplanovali or sme bezduche tela or sme sa za mur ci hrosiu kozu schovali.

Kedy sa zastavime a zamyslime ? Vsetci sme odvazni, plny planov a elanu ale niekedy ani ten nepomoze zdolat niektore rany osudu co zavitaju medzi nas. Niekde som pocul,ze boh si k sebe berie len tych dobrych a na zemi nechava tych co sa este musia poucit a zmenit k lepsiemu co je v podstate aj podstata budhizmu, ktory je mi blizky. No neda mi sa nepozastavit nad myslienkov co ak ti vsetci "zly" co sme tu ostali sa nezmenime, nepoucime kam potom spejeme...?

Citame, pozerame, vnimame vsetko co sa deje okolo nas, no ako spracuvame dane informacie ... ? Vieme sa z nich poucit or ich len zanechame v case zaniknut... Je mi luto kazdeho kto odide "tam" ale nakolko som "tam" kratku chvilu bol tak viem,ze to my tu trpime a len sami si vymyslame to,ze tam je zle ale je to naopak, preotze to tu dole na zemi je vsetko zle a miesto toho aby sme sa to snazili zmenit a zlepsit, radsej nariekame nad tymi co nas opustili a cakaju na nas az sa poucime a napravime chyby, ktorych sme sa dopustili.

Kazdy krat ked sa dozviem podobnu spravu je to akoby mnou presiel zavan smutku, lutosti a viny, pretoze sa citim vinny,ze som stale tu a ti spravny odchadzaju a cakaju na nas "tam" hore odkial vidia, citia vsetko to co sa naokolo deje a niektory z nich sa mozno snazia odovzdat odkaz ci pomoct nam vstat a ist dalej za cielom stat sa lepsim clovekom.

Nieto anjelov na nebi co neboli anjelmi na zemi a kiez by sme vanok ich kridel citili castejsie ak nie kazdy den aby sme sa aj my mohli stat takymi anjelmi a potom by bolo nebo na zemi.

Prijemny pekny den a vikend vam zela dnes vas melancholicky naladeny Always alias Ivan.

Ak nestihate text: http://www.supermusic.sk/skupina.php?action=piesen&idskupiny=3215&idpiesne=18928