Ivan

Čo by ste urobili pre niekoho koho máte naozaj radi a on/ona je chorý/chorá a jedine čo máte je nádej a viera v uzdravenie a sypatiu,ktorá je silnejšia ako čokoľvek iné a drobnosti ako kvety,SMS, telefonát môžu zlepšiť deň danej osobe a tak jej pomôcť v boji a dodať tak nádej a vieru tak potrebnú pre uzdravenie, nakoľko jediné čo môže pomôcť je nádej a psychická pohoda, nakoľko telá su len schránkou duše.  

Aj je duša chorá or smutná prejaví sa to na telesnej schránke avšak nie vždy si to uvedomujeme a nie vždy to vnímame ako prejav našej psychickej pohody a radšej sa presviedčame o tom,že je to vírus, zlé počasie,klíma a vzápätí sa zásobime liekmi rôzneho druhu a samozrejme,že bez oddychu ved sme silný a v práci je toho toľko čo musíme stihnúť tak všetko sa prechodí s liekmi vo vrecku. 

No ked nás to nakoniec doženie potom už nie je iná nádej ako zalahnúť, odychovať a potom sa obraciame na všetky možné spôsoby liečby a vtedy si spomíname na recepty starých mám,toľko krát osvedčených a natoľko jednoduchých,že im neveríme,teda pokiaľ za ne neplatíme veľké peniaze niekomu s vážnou tvárov v príjemnej ordináci plmej informácii o alternatívnej medicíne.  

Podľa mňa ale zabúdame na to,že my sami sme vlastne najlepší lekári,pretože nik nás nepozná tak dobre ako my sami a predsa sa radšej utiekame k lekárom,liečiteľom a podone čo vôbec neodsudzujem ba práva podporujem,nakoľko niekedy je už tak neskoro,že bez cudzej pomoci to nezvládneme. Môj point je v tom,že keby sme viac počúvali svoje telo,myseľ a starali sa o neho možno by sme tú pomoc nepotrebovali. 

Kedysi som optimista a večný sko to ľudia nazývajú smejko a neskôr po nevydarenom manželstve som bol na pochybách o sebe samom s možno miernou depresiou tak som sa rozhodol na tom pracovať, pretože nie som z tých čo sa vzdávajú a tak som vyhľadal psychológa aby som sa z toho dostal. 

Po druhom sedení som pochopil,že ho vlastne nepotrebujem,pretože všetko je len vo mne a je na mne ako sa postavím k veci a k životu ,pretože ten prináša dobré aj zlé veci a my ich musíme zvládnuť a ako sme tak kecali tak som jej (bola to žena) povedal,že ja už neprídem a že jej dakujem za čas ale viem,že to zvládnem sám.Nebojovala za daľšie sedenie aby zarobila viac ale popriala mi všetko dobré a povedala,že je tu keby som potreboval ale vraj si nemyslí,že ju potrebujem,nakoľko som nadobrej ceste a som silný. 

A tak som sa na ceste domov opäť začal tešiť z každodených vecí a prežívať daný deň a netrápiť sa o zajtrajšok,pretože ten budem riešiť zajtra a nie dnes a moje zdravie sa začalo jednoznačne zlepšovať spolu s mojou náladou. Neznamená to,že nemám zlé dni ked som smutný alebo mrzutý ale vždy ked to spozorujem tak sa nad tým zamyslím,pousmejem a zmením náladu a vyberiem si tú lepšiu,pretože slnko stále svieti ja som zdravý a potom nemám problém ale len trochu životnej nepohody. 

Kedže nie všetci to zvládame a niekto bohužial musí prejsť ťažkou chorobou aby si nakoniec uvedomil,že jedine naše myšlienky nám pomáhajú v boji s chorobou a riešením každodených udalostí bez strachu o zajtrajšok a prežívať ho s potešením z všetkého okolo a nájsť vždy potešenie aj v tom najhoršom,pretože ak máme zdravie  tak nič nie je problém ale len dočasná nepohoda a tá sa dá vyriešiť. 

Kedže sa to vždy nedá a niekedy potrebujeme podporu iných tak ako som ja potreboval a dostal podporu od Vás milý blogeri tak som sa rozhodol vyjadriť podporu tým,že si oholím hlavu aby som podporil niekoho koho mám rád a kto momentálne prichádza o vlasy vďaka terapii a ťažko to znáša pri boji s chorobou a ukázal mu,že je to len nepohoda,pretože oni opäť dorastú a že krása a sila je vnútri a nie vo výzore. 

Takto sa snažím podporiť ťažko skúšanú dušu a povzbudiť myseľ  k tomu aby našla správnu cestu k uzdraveniu tela a verím,že aspoň malou časťou k tomu prispejem.