Ivan

Pre istotu som klikla, aby som neprišla o prípadný ďalší komentár. A predo mnou Tvoja báseň. Dnešok je asi celý snivý. Ja som začala
deň podobnou básňou a Ty ňou dnešný deň uzatváraš. Medzitým ten nádherný dialóg s Viky, ale aj s ostatnými. Myslím si, že dnešok sa Ti vydaril. A najkrajším darom zajtrajška by bolo keby sa Ti srdce radošťou rozjarilo, ako si to vložil do svojej básne. Nepochopila som úplne všetko z Tvojich slov, ale asi by už bolo načase, aby všetky doterajšie sny, aj tie kruto bolestivé, nahradila celkom reálna láska. Úprimne Ti to želám.

mile hrave uprimne... skoda ze sny sa koncia, jedine co mozeme urobit, je pokusat sa ich denne zit... :)

preco je vsetko o laske? (basnicka otazka)

som poteseny a dakujem. Ako si spravne poznamenala ty si to zacala, tvoja basen je nadherna a tak som to skusil aj ja, pretoze to je mozno cesta vyjadrenia pocitov.Kiez by si mala pravdu ale som rad,ze som niekomu sprijemnil den a mne tiez dobre padlo citat vase komenty.Hmmm no neviem ci si nesla celym mojim blogom alebo pisem blbo ale moja celkom realna a zivotna laska odisla z tohto sveta 4.9.07. Kazdopadne velmi pekne DAKUJEM za tvoje prianie,kazde uprimne myslene slova mi pomahaju v kazdodenom zapase s zivotom. No a jasne,ze aj tvoje prijemne krasne clanky a basne.

Presne tak posat sa denne zit a nepremarnit jedninu sekundu zivota a preto sa tym vsetci riadte aby ste tie svoje nepremeskali tak ako ja.
Preto ! (odpoved)

Prepáč. A dodatočne prijmi, prosím, moju úprimnú sústrasť. Nemôžem tomu uveriť. Pozrela som sa spätne. Tvoje: Odišla. Navždy. Pamätám sa, že som to vtedy zaregistrovala a nevedela som reagovať. Mňa "dostal" Tvoj Čas... Naozaj. Odvtedy si všímam čo napíšeš. A možno som aj predtým párkrát reagovala, ale to sa mi nezafixovalo do pamäti. A teraz musím korigovať. Ešte nedozrel čas na novú lásku. Musíš si ešte "odžiť" svoj smútok. Ale to neznamená, že by si mal byť iba smutný. Život ide ďalej. A jeho súčasťou sú aj spomienky na ňu a na spoločné krásne chvíle...

nie je za co sa ospravedlnovat tak to nerob neda sa vedeit vsetko. Dakujem.
Ano nemozem but a nie som vzdy smutny skor take prazdno a tma tam kde by si mala vidiet ciel (zmysle) svojho snazenia.
Spomienky su jedine co ostane, nie je to blbe ? ale su stale so mnou.

spomienky si dobre pospájal

su pre mna dvojsecna zbran....tesia a zranuju navzajom. Ale keby som si musela vybrat, tak urcite si vyberiem buducnost so spomienkami. Chcela by som Ti napisat, ze viem ako sa citis, ale neviem. Viem len to, ze spomienky by boli pre mna v tejto chvili dolezite.

dnes len krátko...neviem písať básne,rozprávam rytmycké blbosti, keď mám super náladu...preto neviem, čo napísať:)
..v jednom komente som podotkla, že láska chodí ruka v ruke so smútkom...vidím, že som napísala správne...u Teba to cítim. Milujeme tak až to neznesiteľne bolí....
u seba....milujem svojich najbližších tak, že šaliem zo strachu o nich:((

no co ine som mohol pospajat.

mas pravdu,ze zranuju a tesia zaroven. Nevadi,ze nevies ako sa citim, teraz mi kazde uprimne pismena pomahaju prezit kazdy den a spomienky su momentalne dvojsecne.

neva hlavne,ze mas super naladu tak to je podstatne :-) aspon trochu sa prenesie aj na mna ... ;-)
Ano u mna je to tak laska aj nenavist na 100% a podla mna tak musi clovek milovat,pretoze ak to neboli nemiloval... ako som uz niekde spomenul "lepsie je milovat a smutit ako nemilovat nikdy"
Je dobre ak ich milujes az tak,ze salies zo strachu o nich ale nemala by si im to davat najavo aby si ich tym neobmedzovala,pretoze bat sa o blizkych mozme ale nemali by sme im tymto branit zit svoj zivot.

jemné a ľúbivé, páčilo sa mi to a uvedomila som si, že som básničku od teba ešte nikdy nečítala...slová z úprimnosti duše sú veľmi vzácne...dík, že som mohla nahliadnuť ;)

dakujem a veru este som ziadnu tuna nenapisal.... potesenie na mojej strane si vitana kedykolvek.

je to tak...len som to zabudla dopísať...láska je strašne viditeľná, ale strach ukrytý...presne preto...každý z nás má niekoho, koho miluje a bojí sa oň (vo vnútri), a taktiež máme, tých ktorí nás milujú a strachom umierajú...no na roztiahnutie krídiel a let máme plné právo...len vtedy môžeme spoznať, že upozornenie, že slnko naozaj spaľuje jemné krídla...že je to pravda od milovaného...že to bol yjadrený strach z lásky...

hmm neviem ci je tak viditelna ale snad ano .... vzdy sa bojime o tych,ktorych milujeme ale to im nesmie branit v zivote a preto lietat treba bez strachu,pretoze clovek ak miluje nema sa bat ale mal by si uzivat zivot plnymi duskami v spolocnosti milovaneho.... Ak sa naozaj presvedcime a pochopime,ze dany clovek nas miluje bez otazok a podmienok strach sa strati, pretoze nas bude milovat vzdy a tento pocit vyzenie strach z nasich dusi a zaplni ho pocitom nekonecnej energie zvanej laska, ktora aj hory prenasa a veru je to tak a kto to nepoznal je veru ochudobneny o to najkrajsie co ludska bytost moze zazit na tejto zemi.

krásne napísané...ten kto neprežil, nepochopí...sú to slová, ktoré sa dajú povedať aj inde, nielen pri láske, ale tá je ten najkrajší cit, pocit a môžnosť prežiť plnohodnotný a šťastný život. Ale aj úseky, kde nám láska odíde, netreba podceňovať, lebo stále je niekde niekto(aj deti), pre ktoré sa oplatí žiť naplno a s plnou dávkou lásky. ..a neombedzovať! Súhlasím.
Vedieť, že stále máme pre koho a prečo žiť, pokračovať za "padlého anjela"...vytvárať pevnú pôdu pod nohami, istiť pri pádoch, vedieť sa napriek ťažobe zdvihnúť a skríknuť "tu som "..pre Teba, pre seba, pre Vás. (ja počujem a verím, že Ťa počuje aj ona...) máš silný a pevný hlas....

Presne tak ale pri laske je to najviac citelne si myslim a je najdolezitejsia pre plnohodnotny a stastny zivot. Stale sa oplati zit zivot pre deti a inych ale uz to nie je zivot pre lasku druhu Muz-Zena. Stale mam pre koho zit ale je to momentalne len prezivanie bez ciela aj ked nemozem tvrdit,ze to tak bude navzdy ale momentalne to tak citim a len cas ukaze ci sa mylim.Ano pokracujem dalej pre syna a snazim sa vytvorit pevnu podu pod nohami pre seba a pre neho ale bez opory druheho to stoji dvojnasobne vela energie a niekedy je velmi tazke najst tolko energie,pretoze ju potrebujem na to aby som zvladol to,ze som (a mozno budem navzdy) sam. Ale stale som tu pre seba,inych ( hmm Teba neexistuje viac, reps iba ak anjel "tam" hore) Dakujem ze pocujes a dufam,ze aj ona pocuje a vidi. Budem bojovat dalej ale stoji ma to velmi vela energie a neviem odkial ju cerpat nakolko niet lepsieho zdroja ako vzajomna laska dvoch milujucich sa ludi a o to som prisiel a zatial som nenasiel alternativny zdroj. Dakujem za kompliment a vazim si to.

už ani neviem, čo dodať...plne Ťa chápem, viem, čo prežívaš, len neviem ( ani nikdy nechcem) ako je to žiť v smútku vo vzťahu Muž - Žena. Vždy to bol smútok Ja - rodič. Ale smútok je smútok...v duši to driape poriadne...kúsok po kúsku. Viem, že časom to prestane, oči sa očistia od sĺz, srdce začne búšiť aktívnejšie, svet zosvetlie...och ten čas. Pretože stále ideme vpred, deň za dňom...Je to ako chôdza po púšti..na stopro vieš, že oáza existuje, ale nikdy neviem, či ideš správnym smerom a či vôbec dôjdeš a napiješ sa blahodárnej vody. Momentálne samýý piesok...

To nikomu neprajem ten smutok Muz-Zena staci uz len ten Ja-rodic.Vystihla si to presne ani ja by som to asi lepsie nevystihol s tou pustou a ja momentalne som v strede puste a neche sa mi uz kracat zaiadnym smerom,pretoze jedna oaza zanikla a uz neverim,ze moze este existovat dalsi. Som vycerpany ale mozno ked chvilku ostanem stat cas mi ukaze cestu a prazdno v srdci sa opat zaplni. Kazdopadne dakujem za podporu a prijemne slova utechy a povzbudenia, ktore mi padnu ako dazd na vyprahnutu zem, ktoru na kratku chvilu zavlazi a ona tuzobne ocakava nieco co ju zaplavi a ona opat bude mat silu pre vsetko zelene co z nej moze vzist.

ak len toľko...budem tou oázou aspoň na blogu...aby sa aspoň pár kvapiek blahodárnej rosy dostalo k Tebe. Som len človek a iného zahynuť nenechám, okiaľ môžem podať svoju ruku...kým sú zdravé a schopné podoprieť človeka na vyprahlej zemi.
Keby som mohla, bola by som stromom v púšti, oprel by si oň svoje znavené telo, ukryl sa pre pálivým slnkom a napil sa kvapky z lístkov jeho zelene....ale som len človek:)... a bez ľudí žiť neviem...

Dakujem za to,ze budes mojou oazou na blogu ale myslim,ze si oazou pre niekoho ineho a tak davaj na seba pozor aby si sa nevycerpala...som rad,ze niekto je este ochotny nezistne ponuknut pomocnu ruku pre ineho cloveka bez ohladu na to,ze ho nepozna... je to prejav velkeho srdca a opat mi to vracia nadej v ludi,ktora sa pomaly vytraca ....
Si strom si viacej ako strom pre svoju rodinu, priatelov, ktory im dava zivot a lasku a ukryva ich pred palavou slnka a jedneho dna snad najdem aj ja svoj strom or oazu a opriem sa on aby sa kvapky rosy z listov osviezili a zahnali tak moj smad ....ani ja neviem zit bez ludi ale uz im tak nedoverujem a moj mur ma drzi na bezpecnu vzdialenost od nich aby ma uz nezranili ale obcas sa vyberiem na prechadzku po svete, ktory ma stale tolko prekvapeni, radosti a krasy, ktoru treba objavit,ze zabudam na stare rany a potom sa vratim spat s dalsou varkou tehal a pridavam na hrubke a vyske a tak sa obcas citim ako rytier v svojom zamku uprostred puste bez vody,ktoru tak velmi potrebujem. Som sam a vybral som si to sam no ludi mam stale rad len uz si ich nepozyvam do hradu.
btw. neviem ci mam spravny pocit ale zda sa mi,ze si prezila nieco podobne ako ja prezivam teraz a preto mi rozumies a vazis si to co mas a snad aj ja raz najdem pokoj duse a moje srdce opat naplni pocit tak prijemny,ze budem opat schopny citit lasku v povetri.

áno..prežila som toho dosť nato, aby som bola stromom, oázou, kvapkou, ale mám z čoho čerpať..mám prameň, ktorý ma miluje a verí mi, mám pramienky, ktoré mi vlievajú silu do života...akákoľvek som a naše vlaky idú po rovnakej koľaji už 20 rokov....Bohu, či komu mám poďakovať...preto si myslím, že človek musí niečo aj odtrpieť (napr. straty blízkych)..aby ochutnal chuť zeme, aby sa mohol pozdvihnúť a ochutnať nektár slnka a lásky.Nebolo to hneď, nie je to jednoduché, ale ten boj sa oplatil bojovať. Verím, že aj Tvoj boj o ochutnanie lásky bude víťazný, napriek múru, ktorý okolo seba máš, tá pravá ..láska to zborí ako domček z karát. Preto je to láska! Nikto z nás nevie dopredu koľko utrpenia, či šťastia má predurčené, len netreba strácať nádej. Okolo Tvojho hradu denne prejde tisíce ľudí a raz sa jedna duša zastaví...zvedavá, vnímavá...pretože RAZ je okamih... a okamihy sú skutočné:)
Aj tak som rada, že môžem písať tieto slová a veriť, že Ti pomáham...neboj, sily mám dosť, som predsa dievča z hôr:))

takze som sa nemylil....no mrzi ma,ze si tym musela prejst ale som rad,ze mas ten svoj p[ramen uz 20 rokov (uf tolko ! ) no musi to b byt krasne a uprimne zavidim. Hmm co sa tyka boja....praveze ja som stratil tu pravu lasku (zivotnu) a teraz si neviem predstavit,ze by niekde na zemi mohla chodit este jedna... no nikdy nehovor nikdy....ano okamihy su skutocne a veru mame ich kazdy den tolko kolko sa da no len ich musime vnimat aby sme si ich vsimli... kedze si aj ty nasla tu svoju (predpokladam,ze tiez na druhy krat) lasku tak to mi dava malu nadej... a spolu s tvojou (a aj inych ludi) podporou to snad zvladnem a raz sa vratim bez tehal ale s rukou,ktora im da tvar a teplo aby uz viac neboli hradom ale domovom ale.....
Este,ze si z hor :-)

možno to bude znieť teraz zvlástne, ale... nikdy neviem, či mi nebudeš Ty podávať pomocnú ruku (slovom ) v živote, keď môj prameň vyschne a ja budem potrebovať doliať silu a pár kvapiek rosy na zvlaženie vyprachlej duše...Nikdy nehovor nikdy! Je to krásne heslo, ktoré by Ťa mohlo doviesť k prameňu...choď pomaly , lebo ísť pomaly sa oplatí... a isto s vierou prídeš tomu, čo je teraz zahalené čiernou tmou. Pozri na slnko, pozri na zem, pozri na vesmír...čo všetko sa v ňom udeje a predsa ...slnko každé ráno vyjde zas, zem sa točí stále a stále...vesmír je a bude...len my budeme v iných dimenziách. Niečo ma napadlo...

pekne poukladané myšlienky... odzrkadľujú to, čo Ťa teraz asi najviac ťaží... Ale tak nevtieravo, bez zbytočného sentimentu. Je v nich len hlboký ľudský cit a smútok...

nic neznie zvlastne, pretoze ak nieco chceme povedat tak to stoji za to a pre mna nikdy nebolo nic zvlastne,takze kludne pis cokovlek chces. Dufam,ze nie,pretoze si myslim,ze by som bol smutny keby si prisla o svoj pramen....ale ako vravim, nikdy nehovor nikdy, cesty su rozne a krizovatiek zivota je vela..Pozeram sa vsade okolo a vidim vsetko ale nevnimam nic resp. len cez zavoj hmly....ale vsetko ide dalej a svet sa stale toci... O.K...

dakujem ale pre mna to nie su myslienky ale momentalne pocity.... no mas pravdu su zrkadlom mojej duse .....Dakujem a ano je to smutok a prazdno...

to nie je prázdno, je to intenzívny hlboký cit k niekomu mimoriadne blízkemu.Hoci ten, na koho myslíš nie je fyzicky s Tebou a hoci to pociťuješ ako smútok, stále je to hlboké a neopakovateľné precítenie. Prázdni sú ľudia, ktorí takéhoto niečoho nie sú schopní...

je to cit ale to prazdno ostalo po niekom vynimocne bizkom a ostalo to v srdci.... no mozno sa mylim to je pravda,pretoze aj ked nie je so mnou fyzicky ale v srdci a dusi je stale, len niekedy si pripadam ako exot co by sa mal uz spamatat no neda sa....Daukujem a verim,ze ich bude stale menej a menej....

jednoduche a take pekne