Je zaujímavé sledovať cesty života ako sa nám snaží podhodiť polienka pod nohy a my miesto toho aby sme sa potkli a zamysleli sa, ich radšej prekročíme a kráčame ďalej bez akýchkoľvek ponaučení. Mám dojem,že práve to potknutie nás môže vrátiť na zem a prinútiť nás sa zamysliet nad našimi cestami,pretože možno práve to potknutie je upozornenie,že halóóóó ideš zlým chodníkom. Pozeraj sa stále vpred a ak sa potkneš tak to nie je možno preto,pretože si sa nepozeral dostatočne pod nohy ale preto,pretože si zišiel z chodníka a si mimo.
Pri túrach po horách som sa naučil vždy pozerať vpred a občas pod nohy aby som vedel kde je chodník v krovinách a skalách aby som nepadol a mohol si vychutnať pohľad na tú krásu okolo,čo nás obklopuje a my ju občas nevnímame. Tak to je podľa mňa aj v živote pozerajme sa stále vpred a sem tam hoďme očkom pod nohy aby sme sa uistili,že ideme správnym smerom a ak sa stane,že sa potkneme tak sa zastavme poobzerajme okolo a nájdime ten správny chodník.
Niekedy je tiež potrebné sa vrátiť späť pár krokov aby sme uvideli chodník z iného uhla a tak opäť našli cestu na vrchol (aj v živote, aj v horách) nakoľko práve tá cesta je to podstatné kde sa uskutočnuje všetko to štastie. Vrchol nepríde k nám, my musíme k nemu a práve na ceste k nemu sa uskutočnuje naše štastie podporené námahou a úsilím. Nič nie je krajšie ak po námahe nakoniec vystúpime na vrchol a vidíme chodník,ktorým sme prešli na vrchol vrátane všetkých odbočení a pocit,ktorý nás zaplaví je ako dávka šťastia a radosti v koncetrovanej dávke.
Tak som sa aj ja vrátil o pár krokov späť a vidím veci inak a verím,že nájdem cestu po ktorej som šiel aj keď tých krokov späť je predsa len trošku viac no snáď si spomeniem na zančky :-) a možno mi v tom pomôže zelenooká čarodejka,nakoľko sme našli chodník,ktorý nás momentálne spája aj keď len na diaľku ale aj to je lepšie ak nič.
Komentáre
:)
určite sa podarí
:)
verím, že..
Držím palce :)
;-)
Dakujem
Uzasny prispevok
:)
a co ak zle odbocis?
Milé krásne neznáme ....Vicky,Lili,Hviera
Lili bol by som rád ak by to bolo tak ako píšeš ale neviem či ešte som schopný vypokať všetko to čo bolo vo mne predtým, stratil som vieru v ľudí a to sa veru ťažko nahrádza.... aj keď zelenoočka mi ju vracia pomaličky pomaly... ;-) ale už to bude len priateľstvo to viem už teraz a som s tým ziereny (alebo si to aspoň myslím)
Hviera,je to kurva ťažké to je pravda ale skús sa na chvíľku stať dieťaťom,pretože oni veria svojim pocitom a nemajú limity tak sa riad tým čo cítiš a tak možno nájdeš ten správny chodník. Len bacha na myšlienky bo tie nás a veci okolo nás ovplyvňujú viac ako si myslíme. Držím ti palcec a verím,že nájdeš ten správny chodník.
Prajem vám krásny večer, ráno,deň proste čas ked si to prečítate.
always...
Hmmmm
Ivan..
lili..
Ivan
hmmm...
hmmm..
hmmm ...na druhú stranu je kamarát niekedy pre ženy viac ako priateľ... :)
pohoda
Tak mozno som pre nu viac.... ktovie,neriesim.
jasné..
tak veru ...
čo ti je divné?
:-)
jááj.. :))
tak ked
:)