Ivan

Mali ste už taký deň ked ste na ceste do práce, z práce alebo kedykoľvek videli o počuli niečo čo vo vás spustilo proces uvažovania o veciach okolo vás prípadne vo vašom živote. Je to niečo ako spúštač, ktorý v danom momente proste štukne a zrazu sa vám v hlave vyroja myšlienky na veci daávno zabudnuté or práve prežité o ktorých ste si mysleli,že už sú minulosťou pochované v šuflíkoch mozgu.

Môže to byť dieťa dôležito sa smejúce na žiariace slnko ked sa práve prehuplo na druhú priečku preliezky bez pomoci rodiča, plagát s motívom vtáka letiaceho v ústrety modrej oblohe, smiech ľudí okolo vás. Zrazu sa vám vynoria spomienky na prežité lásky, chyby, úspechy, ktoré sme zažili v živote a občas sa vám úplne prirodzene vyjaví riešenie or zistíte,že toto bolo to podstatné kde sa niečo zmenilo.

Ja som tak zistil,že vlastne som ten problém sám o sebe a vtedy ma zrazu osvieti ved presne v tomto bode si urobil chybu a preto si teraz tam kde si. Aj ked potom nastupuje analyza,prečo, ako, načo a podobné otázky, kotré ujo Freud už asi vyriešil dávno predo mnou ale ked na to človek príde sám rozmýšlaním tak je to také zaujímavé a aspoň na chvíľku som použil viac ako 20 % percent mozgu. Teda aspoň tak nejako mi to ostalo v hlave z školskych čias ked som sa venoval čítaniu rôznych kníh a časákov, kde sa rozoberalo,koľko percernt vlastne využívame z celkovej kapacity nášho mozgu.

Nakoľko nie som Feud a ani jeho potomok tak sa týmto prehrýzam sám za pomoci mojej šedej kôry, kníh, internetu a iných zdrojov informácií verejne dostupných. Občas sa zamyslím aké by bolo super vedieť cestovať v čase a vrátiť sa späť v čase ked nás osvieti a vieme ako reagovať a tým napraviť svoje chyby,ktoré sme spravili ale v danom momente sme nevedeli ako reagovať. Ale zrejme potom by zamrzol vývin a to by nebolo práve to čo potrebuje dnešný svet ako aj akýkoľvek svet pred tým, pretože to je to čo poháňa vývin stále dopredu,nakoľko práve myšlienka je hybná sila a premýšlanie nás neustále ženie niekam vpred,niekedy vzad ale stále inam.

Myšlienka je taká jednoduchá vec a predsa ju stále nevieme poriadne ovplyvniť tak aby sme pomocou nej vedeli vplývať na život svoj a jeho beh resp možno len podceňujeme jej silu a silu inuície,ktorá v nás bola ked sme boli deťmi a brali sme život s otvorenou náručou bez predsudkov, zákazov a neovplyvnený výchovou a spoločnosťou okolo nás. Toto všetko zabúdame s úmerne sa zvyšujúcim vekom a podľa mňa potom opäť nachádzame ak prekročíme určitú vekovú hranicu a opäť sa vraciame do detstva čo niekto môže nazvať dôchodkom or múdrosťou staroby.

Je kopec kníh a článkov o pôsobení myšlienky na stav tela a napriek tomu sme stále akoby nedôverčiví voči týmto javom aj ked sa stále viac utiekame k prírodnej medicíne či už tradičnej čínskej alebo homeopatickej ale v podstate je to všetko založené na viere v uzdravenie samotné. A to je podľa mňa práve to na čo všetci zabúdame,že práve náš vlastný mozog a naše myšlienky sú tým najlepším liekom len občas potrebujeme,práve ten spúštač,ktorý v nás spustí reakcie na základe vonkajších podnetov a tie nám sami prinesú poznania a obajvenia,ktoré sú také jednoduché a náhodné,že im nevenujeme náležitú pozornosť.

Toto je niečo čo mi chodí hlavou a snáď som to dokázal uložit prostredníctvom písmen tak aby to bolo zrozumiteľné aj pre vás, pretože do svojej hlavy vás nepustím.... :-)