Ivan

Peter celkom prirodzene nastavil Svetluške svoje rameno ked vyšli z baru „Friends“ aby ju mohol odprevadiť domov tak ako inokedy,pomalou prechádzkou smer Svetluškin byt. Celkom príjemný večer, povedala si v duchu Svetluška ked zavesená do Petrovho ramena pomaly vychutnávala čerstvý vzduch a pravdu povediac aj sa trošku potrebovala oprieť po tých pár drinkoch čo zvládli po kine. 

Príjemný pocit bezpečia sa rozlial v jej duši ked cítila teplo Petrovej silnej paže a jeho prítomnosť vedľa seba a spomenula si na prvý spoločný večer ked sa stretli. Dlhá výmena pohľadov nad pohármi červeného vína na firemnom večierku,ktorý Svetluška organizovala a dohliadala aby všetko prebehlo v poriadku.Všimla si Petrove občasné pohľady sprevádzané úsmevom, ktoré vysielal jej smerom spolu s viacerými pohľadmi od jeho stola,ktoré si nemohla nevšimnúť. Zrazu sa od Petrovho stola zdvihla asi ich kolegyňa a prišla k nej s otázkou odkiaľ je, že ju nik nespoznáva a nevie zaradiť a tak pochopila,že je bodom konverzácie pri stole. 

Neskôr sa Peter objavil vedľa nej s ponukou na spoločný drnik tak sa pousmiala a súhlasila, takto sa jej večer zaplnil príjemnou konverzáciou a úplne ju ohromil ten  pocit bezpečia a pohody napriek tomu,že ho vlastne pozná pár minút.Náhodný dotyk jeho ruky cestou vo výťahu jej vyvolal zimomriavky a neskorší bozk na dobrú noc túžbu spojenú so smiechom nad jeho neohrabanosťou.  

Ked už šli hodnú chvíľu potichu vedľa seba Peter si uvedomil ako je príjemné takto spoločne mlčať a pri tom je vlastne ukecaný ako všetci, ktorí ho poznajú hovoria. Tak rád sa dotýkal Svetlušky cítil jej telo, vôňa jej vlasov mu pripomínala krásny slnečný deň na lúke pri rieke plný sviežosti,spevu vtákov v korunách stromov, ktoré popretkávané slnečnými lúčmi pripomínali stromy života plné jasu a energie.  

Som štastný ked som s tebou preťali Petrove slová ticho letného večera.Aj ja znela takmer súčasná odpoved.  

Pred vchodom do Svetluškinho domu sa Peter pomaly otočil k Svetluške,kotrá sa stále držala jeho paže a voľnou rukou jej jemne prešiel po nádherných plavých vlasoch,podržal jej tvár a vtlačil bozk na sladké pery spolu s vetou Ľúbim ťa a chystal sa odísť. Nechce sa ti ísť hore ? ozvala sa Svetluška ked sa jej pery vyslobodili a opäť nadobudla vedomie. 

Stoninu sekundy zaváhal či to nie je skoro ale slovko áno z neho vypadlo rýchlosťou svetla a tak sa presúvali smer byt za spoločného mlčania, ktoré spolu s elektrizujúcim napätím a vzrušením zaplnilo priestor chodby a schodištia po ktorom stúpali smerom k jej bytu. S každým krokom sa stupňovalo napätie a telesná túžba u oboch, úmerne s zmenšujúcim sa počtom schodov vedúcich k vstupným dverám. Svetluška cítila ako jej tvrdnú bradavky,ktoré sa snažia predrať von z trička a ako je vlhne medzi nohami,Peter už cítil ako sa mu krv presúva v smere zemskej príťažlivosti aj ked má práve opačný účinok na jeho telesný doplnok. 

Dvere sú na dohľad a telá vybičované na doraz už len prirážať aby sa to napätie uvoľnilo a telá si končne odýchli od tlaku,ktorý sa v nich nazhromaždil. Kľúč vkĺza do zámku hladko a prirodzene akoby sa už nevedel dočkať kedy môže presunúť jazýček zámku a tým uvoľniť dvere, kľučka privítala Svetluškinu horúcu ruku a s radosťou sa jej poddala a klesla pod jej náporom.