Ivan

Čas..... kto vie koľko času človek potrebuje na to aby zabudol aby sa z rán stali jazvy,koré už nebudú bolieť a krvácať ale budú nám pripomínať chvíle a momenty,ktoré im predchádzali a my si spomenieme na to za akých okolností vznikli.

Je to všetko len otázka času or je to otázka pohľadu a pripravenosti hlavy resp otázka myšlienok,ktoré nám blúdia hlavou a vytvárajú skutočnosť, ktorá nás trápi a prináša nám bolesť,smútok a prázdnotu, kto vie čo to je ?  

Myšlienka je silná a verím,že realita sa stáva na základe našich myšlienok, teda to čo si myslíme a predstavujeme sa vlastne stane a preto by sme mali strážiť naše myšlienky a tak ovplyvňovať cestu svojho života. No čo ak si to uvedomujeme a napriek tomu sa naše ja rozhodne bojovať a rozdelí sa na dve polovice a napriek vnútornému hlasu intuície sa tomu bráni ?  

Je to otázka disciplíny,ktorú si musíme prisvojiť a tak prinútiť svoje Ja počúvať naše príkazy a myšlienky,ktoré mu ukazujú cestu, ktorou sa má vydať avšak niekedy našu disciplínu naruší zážitok,vec myšlienka,ktorá v danom čase zablúdi do našej hlavy a urobí si tam svoj dočasný domov na určitý čas. 

Opäť tu je čas ! Čas,ktorý neúprosne plynie a nám nedáva možnosť zastaviť sa aby sme daný moment radosti vychutnávali čo najdlhšie a uživali si radosť z života. No nedá sa ani vrátiť aby sme preskočili to zlé čo sa stalo čo v nás zanechalo žial, smútok a ukázal nám tak,že on je tu pán a preto by sme nemali zabudnúť na stráženie našich myšlienok. 

Myšlienka vyvoláva spomienku a spomienka vyvoláva pocity,ktoré sú v danom čase príjemné or nepríjemné a tak ma napadlo či by sa to dalo nejako ovplyvniť tak aby sme mysleli len na príjemné veci ale na druhej strane v určitých momentoch je práve myšlienka na príjemné veci vyvoláva spomienku na niečo krásne a pradoxne práve to v nás prinesie smútok,žial a prázdnotu v duši a srdci. 

Pravdepodobne, si musíme strážiť myšlienky,pocity,držať sa disciplíny a veriť,že čas ten čas, ktorý sa neustále hýbe smerom vpred nám zahojí rany a jazvy budú čo najjemnejšie.  

Zároveň nás naučí disciplíne a vezmeme si ponaučenie z vlastných chýb v minulosti, prítomnosti a tak nás zároveň naučí ovplyvňovať naše myšlienky aby sme už nikdy nemuseli o ňom uvažovať ako o niečom čo nám prinieslo bolesť a smútok. 

Čas hmm, prosím ťa plyň rýchlo aby sa z mojej rany stala jazva a zároveň pomaly aby bola jazva jemná,nech mám viac času poučiť sa z minulosti a tak si vychutnávať život s jeho všetkými radosťami.