Ivan

Romantik sedel v obývke a prezral foto na svojom iMacu kde sa zobrazovala modrá obloha,ktorá akoby bola nekonečná,pretože sa prelínala s modrou vodou oceánu,ktorá obmývala pláž s zlatistým pieskom jemným ako zlatý prach ktorým je všetko pokryté v zlatníkovej dielni a vlny jemne spenené pri každom náraze na pláž vytvárali nádhernú bielu penu ako vaječný sneh na koláčoch jeho mamy. Už si ju vybral alebo stále nevieš,ktorá je vlastne najlepšia ? opýtala sa Baletka ked sa objavila za jeho chrbtom a prešla mu rukou po krku a ramenách kým zmizla v útrobách kuchyne kde pripravovala jej výborný šalát z kombinácie zelených šalátov,paradajok,kreviet,bambina, kukurice a hrášku na ktorý sa Romantik vždy tešil a s pohárom vína to bola jeho obľúbená večera. Stále hľadám ale už mám zopár,ktoré sú najkrajšie ale ked na všetkých si ty a nie krajinka,odvetil s trochou naťahovania a to nám potom nik neuverí ako tam bolo krásne,teda príroda a to okolo, no po večeri zúžim výber na päť a potom sa uvidí,možno dám zarámovať všetkých päť a hotovo ved aj tak máme miesto na stene a basta. Jasne ty umelec poď radšej otvoriť víno a jesť nech mi tam nepadneš od hladu a vyčerpania už mám hotovo a som hladdná tak šup šup nech si tu zaznel jemný ale zato dosť jasný a jemne zvonivý hlas z kuchyne. 

Teda to bolo mňam povedal si v duchu Karlos ked sa pomaly po ceste uberal smerom domov a spomenul si na magnum a samo,že aj na deň strávený ničnerobením po dlhom čase. Dám si alebo nedám uvažoval polohlasne ked míňal červený vývesný štít krčmy s kresbou pohára s penou na vrchu ked prechádzal ulicou vedúcou k jeho bytu. A veru dám jedno ved keby náhodou niečo nesadlo tak to už snád dobehnem domov a tak vstúpil do drevených dverí,ktoré ho presunuli z ulice do príjemného prostredia s barovým pultom a večne sa usmievajúcim barmanom. Tak ako sa máme ? Karlos znela otázka nesúca sa cez polovičku miestnosti spoza baru a on odpovedal ako obvykle,výborne ďakujem za opýtanie a čo ty ? Niečo nové ale ked vidím,že úsmev ti nezmizol tak asi všetko v pohode,prosím si jedného Erdingera ako obvykle a zatiaľ využijem vašu pohostinosť.  

Romantik konečne sedel v obývke opretý o gauč s loptošom na nízkom stolíku z borovice,ktorý mal na spodnej poličke Francúzsky slovník a zopár babských magazínov zatiaľ čo Baletka vplávala z kúpeľne a sadla si vedľa neho,prehodila svoju nohu cez jeho a pritisla sa k nemu s hlavou jemne naklonenou na jeho rameno. Ukáž teda čo si to vybral za tie čudá čo nám tu majú strašiť na stenách,nech si zvykám povedala mu a jemne pootočila loptoša na pravú stranu tak aby lepšie videla na monitor. Fííííha tak tam sme akože boli, teda ono to tak krásne nevyzeralo zblízka alebo som to veľmi nevnímala až kým sme sa nevrátili späť sem medzi tieto šedivé škatule brrrr. Ale aj tu krásne ak sa pozerám do tvojích krásnych zelených očí a na tvoj nádherný úsmev,ktorý aj slnko núti každé ráno vstať aby sa na neho mohlo pozerať, zakontroval Romantik medzi tým ako sa presunul k oknám a zaťahoval žalúzie a aj preto ťa milujem, dodal ked zatiahol poslednú.

Baletka sa pozrela na Romantika cez svoje zvodné mihalnice a s pohľadom plným lásky sa na neho usmiala a tak mu potvrdila,že aj ona cíti to isté a bozk ktorý spojil ich pery v jedny potvrdil,že to nie sú len slová a prázdne sľuby ale,že je to pravda a obaja cítia to isté. Romantik si pritiahol Baletku bližšie k sebe a začal pomaly preklikávať fotky z spoločnej dovolenky a sem tam jemne kývol hlavou na znak toho,ktorú fotku zahrnul do svojho výberu vhodnú na skrášlenie steny ich domova.