Ivan

Kolko casu clovek potrebuje, kolko zim a liet prejde nez zabudeneme na bolest a smutok v dusi co nas tolko susi. Cas je zaujimava velicina, mera sa na sekundy, minuty, hodiny a stale sa niekam ponahlame ale nie je to len nase vlastne rozhodnutie ponahlat sa stale niekam, nie je lepsie stat or len pomaly ist vpred a vychutnavat si cely svet. Svet je predsa okolo nas navzdy tak preco sa ponahlame, nahaname za niecim co nas stastnym spravit ma aj ked v dusi ci srdci vieme,ze to tak nie je.

Snazia sa nas presvedcit,ze to tak ma byt,ze musime kupovat, cestovat atd len teraz rychlo lebo zajtra uz nebude akcia alebo vypredaj. No cas sa neda vypredat je vecny a my s nim, pretoze mame cacsu kolko chceme a pomaly dalej zajdeme. Kedysi sa vedomosti, priatelstvo a laska viacej cenili, teraz sa nahradili karierou, majetkami no poznam zopar ludi co ani peniaze ich stastnymi nespravili. Nie su zle to nie ale len na kratku chvilku nahradia stastnu chvilku a potom opat iba praca, mamon a zhon.  

Cas je lekar, ucitel a kto vie ake mena by sme mu este dali...? ale predsa len je to ten najlepsi priatel, pretoze on vas nikdy neopusti, nakolko je stale okolo nas a ukazuje nam,ze on je panom nasho bytia.  

Niekedy to vsak nevidime, pretoze sme ovplyvneny niecim inym co nam rozum a srdce opantalo a od casu nas to odputalo or v case sputalo. Nik nevie kolko casu potrebuje na zabudnutie, obrusenie hran co nas v srdci bolia no casom na to vsetci pridu,ze ten cas je vlastne v nas s nasom vnutri a je len na nom kedy nas prebudi.  

Stastny chce byt kazdy z nas no co je stastie pre mna nemusi byt stastie pre vas a to co je nam dane, v hviezdach napisane by asi stastim nebolo pre nikoho no cesta je ciel a tak slapeme dalej a hviezdy nase kroky vedu casom vco nam bol urceny na tejto zemi.  

Je to zaujimave ako sa stale niekam zenieme a ked nam nieco nevyjde tak hladame vinika niekde inde len nie medzi nami akoby sme si za vsetko nemohli sami. Ludia casto zabudaju, ze najprv si treba pozametat pred vlastnym prahom. Velmi radi sa stazujeme na okolnosti, cas, ludi, len zabudame,ze sami strojcom svojho stastia sme. Kazdy si za svoj zivot moze sam a cas, cas je tam len ako priatel ci ucitel co nam ukaze kade mame ist.  

Oskar uz opat svici a veru po vcerajsej metelici to dobre padne nastavit tvar jeho lucom a nechat sa na chvilku oslepit tou krasou zlatych klasov co Oskar zhora poslal. Je to ako laska co vas prekvapi a vase srdce roziari tak nahle akoby spoza mrakov nahle vyhopla a do srdca vam prekukla. Je to teplo, radost a stastie co v nas slnko a laska vyvolava a tak ked su oba spolu je to ako keby sme nasli domovinu, miesto v case kde sa citime akoby cas plnynut prestal a my sme v nom zastali. 

Vtedy sa neplasime, nezenieme vpred ale vychutnavame si cely svet pomaly. Pomaly a krasne a niektory z nas o tom dokazu pisat krasne basne. Ja nie som basnik ani trochu no zivot si rad vychutnavam rad aj ked teraz mi len slnko ostalo. Slnko co mi dusu ci srdce hreje miesto lasky, ktora uz len v spomienkach je.  

Prajem vam krasny den, nech je plny slnka, lasky len, nech vas stastie,zdravie nikdy neopusti a nech cas vam len to najkrajsie do zivota prinesie.