Ivan

You’ll get, what you’ll give...

To som tusil pocul v nejakej piesni a veru sa mi to zapacilo ako slogan a tak som sa  zamyslel.  

Ak je to naozaj tak tak by sme sa mali drzat davania a nie brania a tak by sme mozno mali svet lepsim ako je tereaz a mozno by bolo menej vojen, strachu bolesti a roznych neprijemnosti, ktore kvaria nasu modru gulu.  

Preco sme taky beznadejny tulaci,ktory si nevazia co maju a co mozu mat keby zacali davat . Davat bez ocakavania je najkrajsi dar aky moze clovek mat a my nim tak plytvame bez ohladu na cas,ktory plynie rychlo rychlesie ako by sme niekedy chceli.

Su ludia naozaj natolko nepoucitelny alebo je to len ich vlastna hlupost,ktora ich deli a brzdi na ceste k stastiu.  

Co moze byt krajsie ako davanie, davat mozeme predsa usmev, darceky, dorby pocit z spolocne stravenych chvil a lasku a tka niekomu sprijemnit den, tyzden, mesiac, rok atd ved nie je predsa nic krajsie ako vidiet usmev na tvari a radost v ociach obdarovaneho. 

Staci tak malo aby sme mali lepsi den aby sme sa citili lepsie, staci aby nam jeden clovek povedal,citim sa s tebou dobre aby sme sa citili dobre a mali chut a silu zmenit svet,preco sa potom tak malo tieto slova hovoria?

Je to sice obcas tazke ale s usmevom a laskou ide vsetko lahsie a povedat niekomu,ze sa s nim citim dobre je maly krocik k stastiu nasmu ako aj stastiu inych.  

Mozno starch nas tazi a brani vsetkym krasnym slovam vynorit sa z vln nasej duse, srdca a oslovit ludi okolo nas a tak byt branou do lepsieho sveta,ktora sa moze otvarat milymi slovami a skutkami.  

Zivot je skurvene kratky na to aby sme ho plytvali na hasterenie a hladanie problemov tam kde nie su a nemusia byt,namiesto toho aby sme ho uzivali a ucili sa z chyb druhych a svojich vlastnych aby sme svet spravili o trosku lepsim. 

Tolko sa uz toho popisalo o laske, intuicii, veciach medzi nebom a zemou no ale podstata je v nas samych. Osud je len koleso ktore sa otaca no my smerujeme, ktorou cestou sa vyda a kde vtlaci svoju stopu.  

Vedme ho preto smerom,ktorym chceme a snad nezabudneme,ktorou cestou ho viest chceme.