Ivan

Ahoj,ako sa máme ? som voľná tak som si myslela, či by sme neskočili poobzerať handry or na cafe, čo ty na to ? vysypala Lenka zo seba v telefóne trochu nervóznym hlasom,ktorý už Svetluška poznala a vedela,že práve v takýchto situáciach sa treba porozprávať aby to neprerástlo do konfliktu,ktorý sa nebude dať neskôr vyželhliť,avšak niekedy sa nedá alebo nechce. 

Znie to super ale bohužial teraz utekám s Petrom za Andym, mal nejaký úraz a teraz je doma,tak ideme pozrieť či niečo nepotrebuje ale poobede bo zajtra môžme kľudne skočiť na to cafe o.k ?. Takže je to pravda sú opäť spolu,ostalo visieť Lenke v hlave slovo „s Petrom“ a zvyšok rozhovoru len preletel cez ľavé a pravé ucho bez zastávky v hlave takže ked Svetluška dokončila vetu,Lenka sa len zmohla na hmmm dobre. Tak si zavoláme poobede alebo zajtra ? opýtala sa pre potvrdenie Svetluška. Čo,ako jaj jasné zavoláme si tak zatial pa,ukončila hovor Lenka. 

No teda to si nás teda vstrašil,povedala Svetluška Andymu ked konečne dorazili do jeho dvojizbového bytu blízko centra,kde sa Andy snažil doskákať ku gauču potom ked im otvoril dvere a Peter s Lenkou vstúpili dnu. Malér len zavolal či viem,že si mal nehodu a,že si prišiel práve z nemocnice taxíkom bo si sa mu nevedel dovolať,no mohol si skúsiť mne aj ked síce nemám auto ale aspoň by si nemusel skákať ako kengura po schodoch.

Asi potrebuješ nakúpiť zvolala z kuchyne Svetluška po krátkom skontrolovaní obsahu chladničky a poličie,ktoré vyzerali ako v ruskom filme plné prachu a sem tam plechovka a vzápätí už vyberala notes,ktorý vždy nosila v taške a začala robiť zoznam bez toho aby čakala na Andyho súhlas alebo aspoň vyjadrenie.

Počúvaj to teda vždy je taká akčná a všetko tak manažuje ? opýtal sa s podpichovačným úsmevom Andy.Ani nie ale občas to dobre padne a predsa len my chlapi na to nakupovanie veľmi nie sme tak jej rád prenechám tieto drobnosti a myslím,že v tejto chvíli aj ty budeš rád,ver mi už ju poznám.

Tak niečo základné skočím kúpiť teraz aby som mohla uvariť something pod zub ked sme sa tu tak zišli a zatiaľ si môžete vyrozprávať telefonovanie v núdzi a mierny závan jej parfému nesúci sa izbou spolu s závanom vzduchu od zatvárajúcich sa dverí naznačil obom,že odišla za nákupmi.  

Lenka sa práve premávala mestom a rozmýšlala ako sa mohlo stať to,že sa dali dokopy,ked Svetluška vravela,že už ho nechce ani vidieť ked sa rozišli a pri víne a slzách čo jej stekali z úžasne nadherných zelených očí a zmáčali jej líca ako dážd zmáča čestvé broskyne. Tak to normálne asi musela zabudnúť ako sa cítila a koľko síl ju stálo sa z toho dostať a práve prechádzala okolo supermarketu ked si uvedomila,že má doma prázdno v chaldničke a za chvíľu aj v bruchu a nemala náladu sedieť sama v reštike tak to zahla na parkovisko. 

Svetluška sa pomaly predierala zástupom ľudí smerom pokladňa v jej obľúbenom obchode aby zaplatila za menší nákup zásob pre Andyho,ktorý obsahoval chlieb,maslo,syry a tých veľa, nejaká tá paštéka, tomu kuracie mäso,cestoviny,kopec zeleniny a ovocia a samoška,že červené víno ako ínáč. Pri pokladni si ešete všimla zopár sladkostí a ovocný čaj z každého trošku hodila do nákupného vozíka aby bol nákup kompletný teda ten menší,pretože neskôr sa určite ešte vyberú na spoločný nákup s Petrom,ktorý mala tak rada.

Práve si ukladala nákup do auta ked počula známy hlas ktorý mohol patriť jedinej osobe s kozami,ktoré chlapov privádzali do vytrženia a majiteľke zvyšovali ego závratnou rýchlosťou. Lenka si už pripravovala úvod jej monológu ale ani sa nestihla nadýchnúť ked ju Svetluška predbehla, ahoj tak vidíš ani sme si nemuseli volať a predsa sme sa stretli tak môžme skočiť na to cafe alebo vieš čo poď na večeru k Andymu,ja tam aspoň nebudem sama,ty spoznáš niekoho nového a večera bude oveľa zaujímavejšia v štvorici.  

Lenka sa nezmohla na nič iné ako noooo tak dobre aj tak sa mi vlastne nechcelo byť doma sama a pokecať môžme aj tam,tak pome pôjdem za tebou.