Ivan

Ako sa máš ? blikala na jeho monitore veta v malom okinku on-line chatu ked mu pohľad spočinul na stole kde mal položený comp hned vedľa pohára červeného,ktorým zapíjal večeru,ktorú si pripravil sám z darov chladničky,pretože ináč ako dary sa nedalo nazvať to čo ponúkla,nakoľko nakupoovať prestal už hodne dávno,ved načo aj.  

Na druhom konci zemegule sedela sama pri počítači a snažila sa makať na ukončení práce čo mala byť hotová už včera ale kedže vetky tie čísla nedávali žiadny zmysel tak sa rozhodla,že mrkne na chat a možno tam niekoho nájde na krátky pokec aby vyčistila hlavu a krátky moment . Krátko po tom ako ťukla na ENTER na ľavej strane klávesnice si uvedomila,že možno ani nehcela poslať svoju otázku práve jemu ale zas ked nik iný nebol na nete a dávnejšie si dobre skecli tak to riskla. 

Stále sa mu nechcelo odpísať ale kedže bol slušne vychovaný, to si stále myslela jeho mama, keby len vedela ake prasa to je ked je vonku a má v sebe pár drinkov asi by to netvrdila a to ani netušila o jeho sexuálnom živote kde o slušnej výchove nemôže byť ani reči. Nakoniec predsa len odpísal,mám sa dobre ďakujem za opýtanie, akurát sa chystám do sprchy tak sorry za stručnosť. Tiež si sa mohol ozvať niekedy ale o.k až budeš mať chuť na pokec tak sa ozvi a zatiaľ si uži sprchu blikla mu odpoved na monitore ani nie v stotine sekundy. Nedalo mu to a šiel sa predsa len osprchovať aby sa necítil,že klamal nemá rád pocit ked sa klame a cítil sa previnilo. Po sprche prišiel ku compu a rýchlo napísal zopár stručných fráz o tom ako sa má a čo je nové plus zopár stručných  otázok, ktoré nazýva spoločensky prijateľné otravy. Ked si vymenili zopár riadov a rozlúčili sa vo virtuálnom svete,kde je každý otvorený a príjemny tak sa opäť vrátil do reality,ktorá mu pripomenula,že ráno vstáva do práce a tak sa rozhodol vypnúť comp a pomaly vystúpiť na vrchol tých pár schodov ktoré viedli na poschodie do jeho izby.  

Zatial si Lienka pomaly čitala riadky a nechápavo krútila hlavou,či je to ten istý človek s ktorým si písala minule,pretože tieto riadky akoby boli od niekoho z inej planéty komu ale vôbec nerozumela a netušila či si z nej niekto minule vystrelil alebo čo. No jej dôvera v ľudí toľko naštrbená a toľkorát skúšaná jej nedala pokoj a stále jej vrtalo v hlave,prečo je to tak. No ako sa čísla stále viac vtierali do priazne jej očí a únava ju pomaly ale iste stále viac zmáhala,nechala myšlienky plynúť vo virtuálnom svete kde je včetko krajšie a milšie a vypla svoj počítač aby sa premiestnila smerom k posteli. 

Starec si dal posledný hlt merlotu z chile a zanechal pohár jeho vlastnému osudu na kchynskej doske a pobral na výstup smer izba. Ako sa ukladal na posteľ bol celkom rád,že sa mu podarilo prekonať nutkanie poslať všetkých do piče a celkom slušne ukončil tých zopár riadkov na chate bez toho aby niekoho nasral. 

Sny sa im preplietli vo virtuálnom svete,nakoľko v tom reálnom sa nevideli a tak mohli žiť v predstavách a nádejách na krajšiu budúcnosť a veriť v to,že raz raz sa všetko zmení a dobrý ľudia budú ocenený a končne sa dočkajú dobra ako odplaty za ich správanie a dôveru,ktorú stále vkladali do ľudí okolo seba.