Ivan

Deň za dňom sa míňali stále v tom istom stereotype no a dnes ešte aj prší od rána ako keby niekto tam hore zabudol zatvoriť kohútik a tak sa voda leje a leje na nás tu dole,do riti povedal si Starec to je ale počasie normálne jedného z toho jebne,sakra konečne má človek voľno a takto sa to sere.  

Nazdar Starec čo robiš dnes poobede ? chystáme sa na večeru do mesta a Vodákom a jeho polovičkou tak nemáš záujem sa pridať,dáme niečo pod zub a potom možno zopár pív na rozprúdenie rozhovoru ozval sa v telefóne Karlos.. Rád sa pridám ved aj tak nie je čo robiť a doma sa mi nechce sedieť takže o koľkej a kde ?  Zatiaľ to máme naplánované na štvrtú poobede ale dám ti ešte vedieť keby sa to zmenilo,ved vidíš ako je to vonku O.K Karlos tak sa ešte počujeme a zatiaľ sa naštelujem na tú štvrtú,čágo. 

Super tak aspoň nemusím sedieť doma aj tak mi už šlo na nervy to počko,iba mi to robí depku a potom sa hrabem v minulosti a padám,nižšie do sračiek kurva,prečo musí pršať. No tak idem niečo hodiť do žalúdka a checknem mail,prešlo Starcovi hlavou a tak zasadol k PC. Logol sa na mail a po chvíľke zistil,že tam nič nie je tak sa odhlasil a skúsil mrknúť na chat či tam náhodou nebude niekto známy s kým by skecol kým sa vyberie na cestu do mesta. 

Lienka sedela za monitorom a ťukala ako dateľ do klávesnice aby to všetko vyšlo a mohla vypadnúť vonku,za slnkom a čerstvým vzduchom,ktorý jej tak chýba a ktorý tak dlho nevidela,kvôli práci,pretože termín horí a ona musí všetko skončiť a odovzdať na čas. Práve si urobila kafe aby to mohla tahať dalej ked tu zrazu cez otvorené okno sa jej doniesol vtáčí spev na lúčoch letného slnka a ona sa zastavila pri okne a pozerala smerom vonku kde na ulici chodili ľudia v tričkách a sandáloch a veselo si lízali zmrzlinu a popíjali z fliaš minerálku,ktorá im osviežovala suché hrdlá.

Kašlať na to ved to je len práca a zajtra je tiež deň,tak prečo sedieť doma ked ma platia za osem hodín a aj to iba päťkrát za týždeň a ja makám desať a esťe aj cez víkendy a po večeroch doma,povedala si Lienka a vrátila sa k stolu kde zamierila kurzorom na Štart a potom prešla na vypnúť a tým ukončila svoju dobrovoľnú šichtu a než sa počítač stihol vypnúť už bola medzi dverami v krátkom tričku a kraťasoch,na nohách pohodové tendy a na očiach slnečné brýle značky police. 

Karlos sa pomaly presúval z obývaku kde zrealizoval všetky telefonáty za účelom sobotného večera spríjemneného dobrou spoločnosťou pri večeri v mongolskej reštike,kde si každý vyberá svoje jedlo od druhu mäsa až po koreniny,vrátane oblohy a šikovný kuchár to potom všetko šikovne pripraví pred očami zákazníka. Je to tam dobré a hlavne trochu zaujímavejšie ako v bežnej reštike vysvetľoval Karlos Starcovi po tom ako mu ozrejmil nápad s večerou v meste s Vodákom. Celkom mu padlo dobre,že sa Starec nepýtal ako obvykle kopec otázok typu,prečo tam,ako to tam vyzerá,čo hygiena a ani nezačal s obvyklou frázou, vieš čo mne sa ani nechce nemám náladu. Síce ho to na chvíľku zaskočilo,pretože obvykle trebalo Starca aspoň chvíľu presviedčať aby nevýmyšlal.  

V parku svietilo slnko priamo do slnečných okuliarí za ktorými sa schovávali Lienkine jemne privierajúce sa oči a ona s úsmevom vdychovala vôňu čerstvo pokosenej trávy,ktorá príjemne rozvonievala a šteklila všetky zmysly jej nosa. V ušiach jej znel vtáči spev a ona vychutnávala túto krásu v parku opretá chrbtom k starému dubu a tvárou otočenou k teplým slnečným lúčom,ktoré ju hladili po lícach a preskakovali cez nos ked sa snažili dostať cez slnečné okuliare.