Ivan

Lenka sa poobzerala po okolí a po minúte hodnotenia keď zistila,že nič na okolo nestojí za námahu koketovať sa pustila pomedzi regály s potravinami a inými pre ňu nič moc hovoriacimi vecami,ktoré ale občas každý potrebuje. V okamžiku keď sa skláňala k pultu, kde to voňalo vôňou čerstvého pečiva, cukru,škorice a rôznych mňam vôní, ktoré sa šírili z čerstvého pečiva vchádzal na opačnej strane do obchodu Peter.

Už pri Vchode do nákupného centra si spomenul ako kedysi rád nakupoval so Svetluškou, ktorá vždy chcela platiť ako správna emancipovaná žena a on to vždy s úsmevom na perách okomentoval,že nabudúce,pretože teraz je rad na ňom. Tak rád si potom keď donakupovali posedeli v parku alebo na nábrerží na drevenej lavičke s vyrezávaními srdiečkami a rôznymi oplzlosťami,ktoré tam vyrezali milenci a ožrani. Tam kde sa Svetluška odovzdala do jeho moci a ľahla si na jeho nohy aby on mohol hladiť jej krásne plavé vlasy,ktoré ako slnečné lúče prinášali svetlo a radosť do jeho duše. 

Lenka sa pomaličky blížila k pokladni ked si v tom spomenula,že svetluška má rada ked ju niekto prekvapí a tak sa ešte ladne na opätku tak vysokom,že to chcelo um a tréning artistu aby človek nespadol a ktorý bol len začiatkom nádherných stlpov ako z mramoru,ktoré viedli do neba ako by to mnoho chlapov opísalo otočila a vrátila sa ladným krokom šelmy k regálom s cukrovinkami.  

V byte na druhom poschodí sa práve Svetluška oháňala pri upratovaní svojho útulného bytíku,kde na oknách čupelo plno kvetiniek,svietnikov a doplnkov,ktoré z neho urobili oázu pokoja a kľudu v ktorom sa cítila konečne doma.Akurát si spomenula,že raňajky boli už pred dvoma hodinkami a vlastne,že tá hudba je vlastne jej prázdny žalúdok,ktorý sa hlási o svoje.Prešla do kúpeľne kde sa už všetko lesklo aby si umyla ruky, ktoré vlastnia tie najkrajšie prsty aké existujú. 

Lenka sa pri pokladni poobzerala pre istotu po okolí, veď čo ak niečo polahodí jej očku a ..... no ale nič sa nestalo,zas len obyčajný deň v obyčajnom obchode ach jo,ale čo to vidí ! veď to je on to je ten chalan,ktorého videla občas so Svetluškou a o ktorom Svetluška hovorila, síce len občas ale s o to väčším zápalom a iskrou v očku. Takže on nakupuje v jej obchode, hmmm teda vlastne ak si dobre spomína bola to Svetluška kto jej tento obchod ukázal a musela uznať,že to veru bol dobrý ťah,nakoľko taký dobrý výber mňam vecí už dávno nevidela. Proste nie všetko musí byť sterilne zabalené v sterilných HYPER a SUPER marketoch za kopec peňazí.Ale potom to znamená,že to ukázala aj jemu a on sem stále chodí nakupovať,žeby náhoda ? povedala si. No v tom už jej pokladníčka podávala platobnú kartu Visa,ktorú dostala minulý týždeň spolu s listom pre verného klienta ako pozornosť banky (za, ktorú bude platiť)  vrátene bločku a príjemným hlasom s úsmevom trochu unaveným od celodennej šichty jej popriala pekný deň. 

Pri káve a čaji v príjemne práve čisto upratanom byte Svetlušky si pochutnávali na čoko-tyčke a orieškoch,ktoré jej Lenka priniesla z obchodu ako milé Sobotné prekvapenie spolu s informáciou “videla som ho v tvojom obchode!“  

Pohľad Svetlušky sa zmenil a Lenka si práve uvedomila,že tento pohľad nepozná a možno ani Svetlušku natoľko aby vedela čo sa jej odohráva v srdci a duši po vypočutí tejto informácie.