Ivan

    Peter precitol a po krátkej obhliadke okolia pochopil, že to bol sen a on je sám v svojej posteli v malom byte,ktorý mu ani nepatrí. Svetluska už nie je súčasťou jeho života a predsa sa mu stále sníva tak ako dnes v noci o nádhernom čase strávenom spolu so Svetluškou u nej doma kde všetko je tak ako má byť.

    Niekedy sa mu zdá akoby práca, ktorá by ho vlastne mala baviť a prinášať mu pocit uspokojenia ho pomaly ale isto vyciciava z energie aj napriek tomu,že je vlastne úspešný a všetci okolo mu vravia ako mu to ide. Firma je spokojná a váži si jeho prácu aj napriek tomu,že sa vlastne ani poriadne nesnaží a pracuje iba tak na sedemdesiat percent a nik ani netuší,že sa musí prinútiť silou vôle aby každé ráno vstal a šiel do kancelárie.

    Svetluška práve doraňajkovala svoje obľúbené cereálie s ovocím a pomaličky sa presúvala do kúpeľne za zvukov hudby z jej mikro veže, ktorú mala postavenú v obývačke,ktorá bola centrom jej útulného bytu kde sa cítila tak bezpečne a teplo. Hudba sa rozliehala v celom priestore a Svetluška si do rytmu pohmkávala a dotancovala do kúpelňa kde sa v zrkadle, ktoré zaberalo celú stenu objavila v celej kráse nádhernej zrelej ženy,ktorá je vnútorne spokojná sama so sebou a táto spokojnosť žiari do okolia a vyvoláva v okolitých ženách závisť a u mužov túžbu.

    Rodičia Petrovi stále dohovárali aby sa uspokojil s tým čo má a aby sa nenaháňal za snami, ktoré oni nevedeli pochopiť. Ale ako im vysvetliť,že práve tie  sny ho ženú vopred v ústrety novým podnetom a udalostiam, ktoré menia naše životy na knižnicu plnú dobrodružnej literatúry. Aj Petrov otec bol kedysi tiež takýto dobroduh a preto Peter nevie pochopiť ako sa môže zrazu nekto takto zmeniť a dávať rady akoby zabudol na svoju mladosť a veci,ktoré majú spoločné. No predsa len v občasných chvíľach sa Petrov otec menil na mladého muža, ktorý má svoje nesplnené sny a túži ich splniť. A práve v takýchto chvíľkach sa Peter cíti ako syn svojho otca,ktorý mu vštepil všetky zásady dôležité pre život ako slušnosť, poctivosť.

    Vietor sa preháňal v korunách stromov a pohrával sa s listami na konároch medzi, ktorými sa slnečné lúče predierali smerom k chodníku po ktorom si Svetluška vykračovala pôvabným krokom baletky na stretnutie s mamou, aby pohladili jej nadhernú tvár a pošteklily ju na nose, ktorým cítila vôňu leta v povetrí.