Ivan

Všímali ste si niekedy ako sa tvária ľudia v rannom autobuse ? Niektorý s unaveným výrazom tváre,niektorý spia, väčšina počúva MP3 or rádio,číta knihy a sem tam niekto ťuká do klávesnice článok pre blog.sk. Ľudia si cestou do práce spríjemňujú cestu rôznymi činnosťami,ktoré im skracujú cestu denodenného cestovania za prácou.  

Kto sa ale usmieva ? prípadne teší z cesty do práce ? Stále som si myslel,že proste som ráno unavený a nedarí sa mi naštartovať ale po prečítaní zopár článkov a zamyslení sa,ma napadlo či to nebude tým,že vlastne ľudia ráno v autobuse vyžarujú negatívne pocity celkovú únavu a nik nie je pozitívne naladený. 

Vonku svieti slnko a všetko je osvietené jeho lúčmi,zeleň sa teší na každý dotyk slnečného lúča v závane sviežeho vetra. Prečo sa aj ľudia nedokážu tešiť z týcho každodenných maličkostí,ktoré sú všadde okolo nás a snažia sa nám spríjeniť deň.  

Naučíme sa vôbec niekedy vnímať túto krásu a pohodu okolo nás a bude nám to zlepšovať náladu alebo radšej sa poddáme únave a negatívnym pocitom a necháme si pokaziť deň,pretože musíme ísť do práce. Väčšina sa teší na víkend a týžden prežíva len v očakávaní víkendu,no nemali by sme sa tešiť z každého dňa ?  

Ja sa určite nenechám opäť stiahnuť dole a rozhodol som sa opäť tešiť z každého dňa,pretože som sa nechal stiahnuť dole pocitmi z stratenej lásky (teda ja som si myslel,že je to láska) ale to nie som ja v svojej podstate večný optimista. Tak teraz pomaly šlapem smerom nahor a verím,že opäť budem tým istým človekom ako predtým aj ked už múdrejší a možno aj opatrnejší,pretože zlé veci sa prihodia každému ale musíme sa im naučiť čeliť a vedieť v nich nájsť poučenie. 

Prajem vám všetko naj a nech máte krásny deň a hlavu hore, úsmev na tvár, do duše a srdca vám želá Ivan.