Ivan

Štastie by mal byť stav duše a srdca v jednom čase na jednom mieste,kde nám radosť,úsmev na tváre prinesie aby sme lásku našli na brehu našej duše s otvorenými očami chodíme po svete a štastie hľadáme. Tí z nás čo ho našli hlasno kričia tuto hľa za rohom doma ho máš prečo sa niekam do riti trepeš sám, prečo hľadáš niečo čo je pod tvojím nosom hned za susedovým rohom.

Je to preto,pretože sme hlúpi boli a vonku hľadali sme to čo bolo v našom dvore pod slnkom čo nám cestu a úsmev na tvári vyčarilo a teraz len pochmúrny úsmev pod ťarchou tieňov vzalo.

Láska je ako bič na konci silno plieska, ale nie každý ho v ruke pevne držať vie a plieskať ním tak aby sa iný zastavili ale nikdy nikoho nezranili tie plesky,tresky čo koniec vyrábal.

Štastie je len  muška zlatá som niekde dávno počul a možno, preto tá potvora okolo nás lieta a pod ťarchou zlatých krídel na zem padá. Na zem kde luďia za majetkom, slávou a mocou bažia bez toho aby počúvali čo sa ich srdci žiada.

Je mi smutno a som sám a moj večný kamarát,žial s tou štetkou depkou a ruka v ruke s ľútosťou nad premárneným životom sa mi do ksichtu smejú a ja len silou vôle sa posúvam v mojom živote.

Vyhasla nádej moja,ktorá mi za všetko mohla za moju radosť,nádej,túžby a sny,ktoré som mal a sníval každý de a noc v prázdnej posteli o vankúš a stenu opretý sám v prázdnej posteli.

Každý milé slová pre mňa má ale ľútosť mi nič nedá čo by som inak nemohol nájsť a obťažovať ľudí svojím smútkom je predsa hlúpe ved ludia nemajú radi smútok a slová,ktoré mi z duše prúdia ako prúd rieky čo sa z hôr valí aby všetko čo jej do cesty sa postaví do údolia vzala a tam to so sebou pochovala.

Ludia radi úsmev a radosť majú a smútok len z blikajúcej obrazovky majú.

To je štastie,to je ono čo nám do duše smútok nedonieslo ale radosť radosť a úsmev na tvár bez tváre.

Trepem dve na tri o polnoci z po dvoch deci Jima Beama a tak moj smútok a prázdno ma opať prepadlo a spoza rohu na mňa kuk urobilo a do duše sa mi vrylo.