Ivan

a my s nim pomaly ale iste nam Oskar na tvari usmevy vycari a my s nim sa do dalsieho dna prehupneme. Dnes bol den ako z velkej knihy o slnecnom pocasi a veru chcem sa podakovat bohu, anjelom ci kto to tam u vas hore zariadil za krasny den,ktory mi priniesol pohodu v srdci a radost na dusi spolu s komentmi a rozhovormi v virtualnej rodine ci rovine...

Kazdopadne cestou home som sa trosku zamyslel obvolal zopar znamych a tak ma napadlo aky som vlastne stastny, ked mam zdravie, priatelov okolo a pracu co mi ucty zaplati, oci co oskar potesi. Proste je mi tak lahsie aj ked asi aj slzy mi ulahcili a trosky tej tazoby odlahcili. Je to zaujimave ako sa sami sebe dokazeme pozriet do oci ci do duse a najst tam nieco co nas kuse,kuse, hryzie do znaky nam do srdca a duse vryje no a tym nas do zavoja lasky a pocitov zavije.

Co viac si mozme zelat ako byt sucast sveta, sveta, ktory sa zmenit neda silou ani vahou zbrani, no laskou a ludskym pristupom ano, pomocou inym co ju v nudzi potrebuju, ci o rameno sa opriet ci vypocut slova tazke. Tazko je samemu cloveku na svete aj ked ja som si uz zvykol,ze som taka samostatna jednotka ako to v armade nazyvaju or ako sa kedysis u nas vravelo pomoz si clovece aj pan boh ti pomoze.

Cesty pane su nevyspytatelne a my sme babkami v tejto hre co sa zivot vola,co ucit by sa mali ako sa spravat, rozhodovat a lasku ci pomoc rozdavat. Tusim,ze to nie je tema na Piatok no to je to co ma teraz napadlo ked vacsina sa do barov vybera. Ej ja tiez  niekedy pojdem baby kuknut a zachranit ludstvo od alkoholu no teraz v posteli myslienky na loptosovi tukam bo rano vstavat musim do prace co ma tesi.

Prajem vam krasny vikend a snad uz coskoro sa moj styl pisania zmeni no kazdopadne teraz som plny myslienok ohladom jednej zeny.