Ivan

Dnesne rano bolo plne pavucin, vsade okolo mna sa rozprestierali pavuciny utkane v nocych chvilach ticha a tak ma rano cakali zavesene z stromu na strom v akychsi excelentych artistickych vykonov pavukov co trpia insomiou.Na nich zachytene kvapky rosy ako lahodna ambrozia ktorou sa opajaju po dokonceni svojho diela vitrajuc prve slnecne luce novho dna a s nimi prve obete zachytene do siete.  

No nie len tie ma vitaju kazdy. Su to aj pavuciny ludskych osudov a tvari, ktore denne stretavam v buse a ktore ako pavuciny su utkane z jemmnych vlakien vzajomne spojenych busom a jeho spolocenstvom. Kolky z nas sa zamysleli nad tym ako sme vlastne vsetci na zemi a aj ti mimo nej spojeny ako jedena valka pavucina a nase uspechy,neuspechy, smiech a slzy su nasou ambroziou kazde rano ked sa prebudime a zistime,ze sme ti stastny, ktory citia skoro kazdy sval po vecernom futbale, vidia slnko, pocuju spev vtakov a moznu sa tesit z toho ako nase nohy nas nesu v ustrety novemu dnu. 

Ale kolky z nas umyselne or nemumyselne pretrhaju tuto jemnu pavucinu ludsekho spolocenstva a nechaju su unasat radsej mamonom a snazia sa z nej vymanit akoby do nej ani nepatrili or akoby boli nieco viac a pritom su len bodmy or linkami tejto pavuciny ktore  spajaju vsetko do jedneho celku. Mohli by sme si viacej uvedomovat,ze si pomahame navzajom aj bez priamej pomoci ako napr. vodic nasho autobusu, ktory musi rano co rano vstat ked my este snivame svoj n-ty sen (pripaden robime ine cinnosti) ;-) aby nas mohol odviezt a tym nam pomohol dostat sa do prace,za priatelmi or kamkolvek kde nas den ocakava.

No kolky z nas miesto pozdravu or usmevu len zavrcia pripadne nemo bezducho prejdu pomimo. Je smutne ako si neuvedomujeme,ze sme tu vsetci spolu a miesto vzajomnej pomoci si kazdy zijeme zivot v svojej bubline a pri tom sa tvarime ako sme stastny a spokojny. Rad by som vedel kolko z nas je naozaj spokojnych so svojim zivotom a jeho dennym priebehom ?

Naozaj kazdeho z nas naplna jeho praca,ratanie dni do vyplaty, kupovanie siat, aut a zhromazdovanie veci ?

Alebo si to len nahovarame aby si mali aky taky ciel zivota a nakoniec po jeho dosiahnuti si niektory z nas uvedomia,ze naozajstny ciel je v zivote samom v detoch, rodine a laskavom spravani k ostatnym clenom nasej pavucinny,

Je smutne ak na to niektory z nas nikdy nepridu or ak na to prideme neskoro, pretoze je velmi neprijemne ak nase posledne myslienky na tomto svete budu patrit lutosti nad premarnenymi dnami, snami ci nad zranenymi srdciami, ktore sme svojim spravcanim zranili a tak pretrhli jemmnulinke povuciny nasich vztahov s dalsimi clennmi spolosti.

Tak ako pavuci budujuci pavuciny kazdu noc aj my budujeme tie svoje ale na rozdiel od pavukov, ktorych pavuciny su vystavene na pospas vetru or dazdu my si tie svoje mozeme chranit a je len na nas ako dlho vydrzia.

Preto vam ako aj sebe prajem aby tie nase vydrzali co najdlhsie a aby boli pevne a vydrzali napor kazdodenneho zivota a nepoddali sa pod tarchou spolocnosti, reklam  a honby za mamonom, spolocenskym postavenim pripadne sukni or nohavic (nech nie som sexista ) J

Prajem vam uspesny a rychly Piatok a perfektny vikend. 

Vas busom cestujuci Always alias Ivan ;-)