Ivan

Proste nieco co mi priniesli spomienky a aj ked sa snazim to potlacit a mysliet na pekne veci a casy,ktore sme spolu prezili s usmevom na tvari neda sa a slza sa mi do oka vtlaci.Vtlaci sa tam potvora jedna ked myslienka na spolocne chvile sa mi v hlave vynori a moje oko slzy vyroni. 

Preco je tak tazke spominat na chvile krasne,preco nam tie spomienky na krasne chvile prinasaju zial a smutok do duse ked radost nad tym,ze sme spolu boli by mala priniest radost a potesenie pocas cakania na opatovne (mozno) stretnutie “tam” kde sa vsetci raz stretneme (mozno ano a mozno nie) a opat vedla seba kracat,lezat budeme a citit ten dych to teplo a vonu vlasov a telo s ktorym sme v objati zaspali a rana ked sme sa vedla seba s usmevom na perach a v dusi prebrali. 

Niekedy som na tom dobre a myslienky kontrolujem no niekedy si tie potvory najdu cestu zo suflikov von a potom je to tazke len tak sa nechat unasat na vlnach tych myslienkovych. 

Je mi jasne,ze sami si vytvarame svet okolo nas a co myslienka v hlave to slovo na jazyku to skutok v zivote sa stane. Proste mali by sme si davat pozor na myslienky,ktore mame v hlave nakolko ony ovplyvnuju dianie a osudy nase. Preco je obcas takze tazke vediet ich kontrolovat a na uzde si ich udrzat ?

 Opat som sa kochal listim a farbami jesene a mojich spomienok a namiesto krasnej hnedej,zltej a cervenej som ciernu videl okolo...