Ivan

Hladanie miesta kde by sa dalo zlozit hlavu a srdce na vankus z peria a lasky vystlany narocne je, a povacsionu sa ubera cestami necestami, miestami zarastenymi krovim smutku, samoty na ktorych kvitnu bodliaky sklamania, ktore rozdavaju rany pre tych co sa snazia predrat tymi hustinami. Svetlo na koci cesty je zastrene mrakmi spoza ktorych vykuka slnecny luc ako samopasne dieta spoza maminej sukne na nieco nove a zaujimave co sa prave odohrava vo svete. Ten luc je voditkom samotnym smerom k radosti,laske, stastiu ak nasladovat je ho nutne aby sa na ceste clovek nestratil. Tak ako putnik iduci svetom za niecim nepolapitelnym tak aj on sa prediera cestou necestou za miestom kde slnko vecne ziari a v kupeli svetelnom ocistuje duse, tela od trapenia.

Na razcestiach si tu hrbolatu cestu voli kde sa straca v krovi a hustinami prediera s pomocou maleho anjela, co mu v dusi cestu pomocou pre inych znaci a ukazuje, nakolko ak cestu lemuju dobre skutky a uprimna pomoc tak slnecny luc cestou sa zvacsuje a na cestu poukazuje. Cesta prinasa ludi a miesta kde sa uplatni ludskost aby ludia opat ludmi boli a nestali sa iba bezduchymi tvormi pachtiacimi sa za mamonom a uspechom na poli pracovnom. Pomoc pre niekoho ponuka sa sama len ludia sa obcas uspechu sami boja a tak sa radsej nestavaju sami sebou ale nechavaju sa ovladat strachom a ci uzkostou a obavami.

Obavat sa nie je treba nakolko pre kazdeho je miesto kde sa laska a stastie stretne a noc sa v den zmeni, pre kazdeho v tejto zemi. Pribeh to moze byt o hocikom pretoze kazdy prechadza stadiami v zivote co otazkami su prepletene. Samotny zivot je nadherny len uvedomit si to treba a doveru v neho mat, pretoze ono miesto je pre kazdeho urcene len treba stastie mat to rozpoznat.

Stastie je len cas ked sa priprava a prilezitost stretnu a tak budme pripraveny ked sa prilezitost objavi, vtedy nutne je chytit zivot za rohy a viest ho vpred za miestom kde lasku, stastie najdeme.