Už ste určite stáli v rade na odlet alebo ste niekoho túžobne očakávali na letisku či už to bolo v odletovej or príletovej hale akéhokoľvek letiska kdekoľvek na svete. Nič nie je krajšie ako privítanie toho koho ľúbime a nič nie je smutnejšie ako lúčenie sa s tým koho ľúbime, avšak vždy je to nápor radosti,smútku a sĺz,či už dojatia or radosti.
Mám rád letiská a celú tú atmosféru okolo ale jedine ak sa jedná o prílety,pretože uprednostňujem radosť pred smútkom a slzy radosti pred slzami smútku.Prečo však len prílety veď aj odlety sú predsa radosťou, síce pre niekoho iného na druhej strane v príletovej.
Stále však sa neviem stotožniť s pocitmi tých na druhej strane,proste neviem si predstaviť ich radosť v príletovej hale v čase ked ja smútim pri pohľade na monitor s zoznamom odletov.
Je to smutné ak vás opúšta niekto kto vás úprimne ľúbi a s slzavými očami sa stráca v dave ľudí, ktorý s úsmevmi na tvárach sa hrnú v ústrety šťastných zážitkov, očakávajúcich príbuzných,lások a všetkých tých šťastných udalostí,ktoré očakávajú na druhej strane.Vaše srdce tak skúšané takouto skúškou je rozorvané a slzy sú len prejavom jeho krvácania,nakoľko skutočná krv ostáva v ňom aby predlžovala vaše trápenie.
A k tomu vám hraje hudba,ktorá tieto pocity len prehlbuje a vnáša vám do duše smútok a skúša vašu silu odolať náporom citov.
Som slabý zisťujem a mám problém sa sústrediť pri pohľade na lecko,ktoré sa odlepuje od zeme a v okamihu sa stráca v oblakoch za úsvitu,ktorý mení mraky na nádhernú cukrovú vatu krásne naružovkastú a nad ňou je len krásna modrá obloha.
Som slabý ako steblo trávy,ktoré sa ohne už len pri malom vánku,ktorý sa zľahka oprie o tú zelenú krásu,ktorá sa poddá pod jeho náporom. Slabý ako nik or ako všetci ktorých opúšťa niekto koho ľúbia ? Kto vie čo je sila a čo slabosť ?
Duša tak ťažko skúšaná a pod náporom citov je len ako páperie v povetrí,ktoré každý ďalší závan vetra môže odviať na veky a už nikdy nepristane na tom istom mieste z ktorého sa vznieslo.
Duša,ktorá sa stráca vo víchrici citov, ktorá ňou zmieta kmáše až nakoniec pod náporom podľahne a nechá sa odviať kamsi do večného zabudbutia,kamsi kde už nič necítime a kde už je všetko jedno.....
Komentáre
ojoj..raz za mesiac si tiež
Len tak sa unášam vôňou kerozínu a chladeného pivka.
Ale nabudúce,ak tam zavítam,určite si nenechám ujsť návraty či odlúčenia :)
teide
:) pekné zamyslenie Ivanko
no,možno úchylka,ale milá,však? :)
always..
Ale nie vždy .....
možno na nás zle pôsobí to počasie
no možno je to počasím....
aspon ze sme sa zhodli...
nemala som toto citat
ja som tiez slaba...
Jastericka ....
Ivan...
čo dnešné krásne ráno? - ani to ti neurobilo radosť?
Lilinka ...
Dnešné ráno bolo krásne vlastne včerajšie tiež :-) a urobilo mi radosť neboj,verím,že aj ty si mala krásne ránko ..... :-)))
:)
no jo ...
Je super,že mávaš nádherné rána a čím je to spôsobené .... ? ;-)
aj moje rána
Ale Teide....