Ivan

Som sa opäť raz zamyslel, juj ale to bolelo J no vážne mal som chvíľku ked sa mi zdalo akoby strácalo význam písať na blog, nakoľko všetky články sa nedajú prečítať, okomentovať a tak si vyberáme len niektoré, ktoré nás niečím zaujmú.  

Podľa čoho si ich vyberáme a venujeme im svoj čas čas, ktorý je tak vzácny a drahý, že ho strávime pri blikajúcich monitoroch tí šťastnejší pri LCD-čkách a venujeme im svoj čas. Je to túžba po poznaní a získavaní informácií alebo je to len zvedavosť or proste si každý občas potrebuje vyliať dušu a hodiť na „papier“ svoje myšlienky, ktoré víria v hlave a nechceme sa o ne podeliť s priateľmi.  

Kedy nás omrzí čítať články o neštastných láskach,nevydarených vzťahoch, problémoch v práci v živote, prípadne o tých štastných láskach a životných príbehoch, úspechoch v práci, no a jasan,že aj pozerať supiš fotečky. 

Len ma tak napadlo čo bude ak nás prestane tešiť čítanie a komentovanie článkov,čo potom bude s blogom, pretože bez čitateľov a komentátorov asi stratí zmysel prispievať. Ja budem písať dalej aj bez spätnej väzby v podobe komentov aj ked úprimne, budú mi chýbať a bude ma mrzieť ak sa stratia všetky tie úprimné a povzbudzujúce komenty od ľudí na ktorých som si zvykol a ktorých blog rád navštevujem aj ked úprimne, teraz toho veľmi nestíham, kopec práce L  

Týmto som len chcel vyjadriť vďaku za ochotu čítať a komentovať, nakoľko v záplave magazínov, dennej tlače, TV,rádia a samo,že komunikácie medzi priateľmi si nájdete čas aj na chvíle strávené pri čítaní článkov tomto našom virtuálnom svete blog.sk.  

Verím,že sa opät uvidíme niekde v komentoch prípadne odkazoch, stránkach kde si vymeníme svoje názory,skúsenosti,zážitky z nášho života, prípadne sa podelíme o boľačky a fiktívno-reálne príbehy. 

Prajem krásny deň a díky ak ste došli až sem, to znamená,že ste z tých,ktorý majú čas a trávia ho na blog.sk.