Ivan

Svetluškin otec sedel za širokým kuchnynským stolom a pomaly krájal rôzne druhy syra na šikovné malé prúžky aby potom si ich mohol každý vziať ako jednohubky k červenému vínu, tak to mal rád aj Peter.Ako sa máš ?  opýtal sa Miro ležérne keď uvidel Petra v dverách kuchyne akoby tam patril odjakživa.  

Ďakujem za opýtanie ujde to a musím povedať,že momentálne som spokojný s vývojom situácie s miernym úsmevom poznamenal Peter. Som rád,že si prišiel aspoň tu nebudem v menšine,kedže sú na mňa dve a môžem si konečne pokecať o futbale alebo hokeji bez toho aby som musel ísť do miestnej viechy. Dáš si pohár Frankovky ? teda ak si pamätám máš rád červené, nie ? Áno rád si dám pohár a musím uznať,že máš dobrú pamäť Miro, som nečakal,že si to budeš pamätať.

Svetluška spolu s mamou,práve preberala uplynulé dni a taktiež aj jej ocenenie za naj výsledky minulého roka,ktoré vlastne takto komorne oslavovali a citila taký divný ale napriek tomu príjemný pocit,že Peter je vo vedľajšej izbe.  

Konečne mi povieš ako ste teda na tom momentálne rada by som rada vedela ako sa mám tváriť resp. ako viesť komunikáciu pri stole, kedže by som nechcela spôsobiť faux-pa, opýtala sa mama. Hmm zamyslela sa na krátku chvíľku Svetluška, tak zatiaľ to berieme ako také dobré kamarátstvo aj keď je pravda,že je prjemné opäť vedieť,že je tu niekto kto ma má rád a je tu keď ho potrebujem. Aha takže taký nezáväzný vzťah s nezávezným sexom ako to vy mladí teraz voláte čo ? Mamiiiii vyhrkla v úžase Svetluška, to ako to,no teda takto som ťa nepočula hovoriť ! Čo sa divíš predsa si dospelá a je nie som dôchodca mám oči,uši a tiež sme neboli iný, veď by si tu inak nebola, žmurkla na Svetlušku sprisahanecky mama.  

Slnko sa pomaly oprelo do zelených listov, čiastočne schovaných za žalúziami v obývačke keď všetci povstali od stola aby Miro predniesol prípitok. Stretli sme sa tu pri príležitosti Vierkinho úspechu v práci, kotrý si tvrdou prácou zaslúžila ako všetci vieme jej práca ju baví, aj ked niekedy až veľmi ale sme radi,že sa jej darí a preto pozdvihnime pohár na jej ďalšie úspechy v práci a aby bola zdravá. Pomaly si pripili a potom usadli k obedu, ktorý bol trošku slávnostný,servírovaný v štýle príjemnej reštaurácie s porcelánovým maminim obľúbeným servisom, farebne zladenými papierovými obrúskami a to všetko na obruse s motívom ovocia.  

Pri hlavnom chode, ktorý sa skladal z šalátu,ktorý Svetluška pripravila podľa svojho receptu a maminho kuracieho so zeleninkou a ryžou všetci viac menej mlčali a sem tam prehodili slovko dve, nakoľko každý si chcel vychutnať obed do posledného sústa. No pri dezerte sa to už zmenilo a každý is našiel tú správnu pozíciu na správnom mieste aby mohol spokojne odfukovať ako Mirko a s opaskom posunutým o dierku vychutnávať mamim domáci ovocný koláč.  

Svetluška sa ponúkla mame,že umyje riad a už si to šinula do kuchyne keď sa ozval Peter,že jej pomôže a šup už aj bol v kuchyni a v ruke kockovaná utierka, no halóóó meškáš tak poďme nech tu netrávime celý deň. Teda takto ba buzerovať teda to je ale odvaha to si teda odskáčeš nedostaneš,žiadny dezer aby si vedel. No už je neskoro už som ho mal, haha ale možno,že teraz už nedostanem druhú várku sladkého potešenia na ktorú som mal chuť. No ale veď už nič neostalo oponovala Svetluška s prekvapeným výrazom v tvári.Myslel som,že dostanem pusu.